„Momentálne majú až štyri mužstvá reálnu šancu zabojovať o majstrovský titul. Som veľmi rád, že aj my patríme medzi nich.“ Nedávno ukončenú jeseň sme zhodnotili s trénerom DAC-u Branislavom Fodrekom.
Čísla hovoria jasnou rečou, máme za sebou druhú najúspešnejšiu jeseň v klubovej histórii. Aké je tvoje celkové hodnotenie prvej polovice sezóny?
„Štatistické údaje sú jedna vec. Pred začiatkom sezóny sme si stanovili cieľ držať sa na špici, získať čo najviac bodov a v pohári postúpiť do jarnej fázy, čo sa nám napokon aj podarilo. V lete nastali nejaké zmeny v kádri. Samozrejme, boli tam nejaké bodové straty, na druhej strane nám tieto zápasy možno pomohli, aby sme boli vonku úspešní. Tabuľka dlhodobej súťaže je spravodlivá, hlavne so záverom môžeme byť spokojní, pred jarou sme si vytvorili dobrú východiskovú pozíciu. Mohli sme mať viac, ale aj menej bodov. O tom je futbal. Za Slovanom zaostávame o bod, a hneď prvom jarnom kole hostíme práve belasých, potom na záver základnej časti cestujeme ešte aj do Žiliny. S týmito súpermi sa na jar stretneme trikrát. Všetko je otvorené, dôležité je, že nemáme veľkú stratu, pred tromi týždňami to vyzeralo aj na možných sedem bodov. Momentálne majú až štyri mužstvá reálnu šancu zabojovať o majstrovský titul. Som veľmi rád, že aj mypatríme medzi nich.“
Na predsezónnej tlačovke si vyhlásil: „Verím, že oproti minulej sezóne budeme ešte silnejší. Zvýšila sa konkurencia, bolo to cítiť v zápasoch a v tréningovom procese.“ Naplnilo sa to, boli sme silnejší ako v minulej sezóne?
„Ťažko porovnávať, snažíme sa pokračovať v našom spôsobe hry. Nejaké korekcie nastali, vymenili sa hráči základnej zostavy. Odišli Brunetti, Andzouana, Dimun, neskôr aj Bajo a prišli typologicky trošku odlišní futbalisti, ako Nemanič, Blažek, Gruber, Ouro, Gagua ci Nathan Udvaros z U19, ktorý dostal šancu v letnej príprave, presvedčil a zostal v kádri. Sme trošku iné mužstvo ako na jar, niektoré veci v našej hre sme pomenili a prispôsobili typológii hráčov. Máme svoju kvalitu, čo sme potvrdili v drvivej väčšine zápasov. Som rád, že sa nám podarilo nadviazať na jarnú časť, mali sme lepšie, aj horšie zápasy, čo je prirodzené. Dôležité však bolo, že sme sa vyhli nejakej dlhšej výsledkovej kríze. Keď sme hlavne doma zaváhali, v nasledujúcom stretnutí sme väčšinou dokázali hneď vonku vyhrať, čo bolo dôležité. Niektoré tímy prehrali tri zápasy v rade, my nie, podarilo sa nám udržať konzistentnú výsledkovú rovinu. Sme však iba na polceste, všetko je pred nami a uvidíme, čo prinesie jarná časť.“

Pred sezónou si vyjadril tiež túžbu mať silné domáce prostredie. Paradoxne, vonku sme získali viac bodov ako v MOL Aréne. Čo na to hovoríš?
„Tento fakt trošku prekvapil aj mňa. Neodohrali sme ani doma zlé zápasy, akurát sme možno párkrát remizovali, keď sa čakalo naše víťazstvo. Na jar sme boli silní hlavne doma, vonku sme často len remizovali. Ťažko ale porovnávať jar a jeseň, lebo na jar sme okrem štyroch zápasov základnej časti hrávali už len s mužstvami hornej šestky. Vonku sme uhrali tri remízy, bod sme získali na Slovane, v Trnave, v Žiline a v poslednom kole sa nám tam podarilo aj vyhrať. Treba tiež dodať, že vtedy sme boli v inej pozícii, naháňali sme bodovú stratu, takže aj toto trošku skresľuje celkový obraz. Teraz sme vyhrali oveľa viac stretnutí na ihriskách súperov, kým doma sme trošku strácali s papierovo slabšími mužstvami. Túto sezónu aj súperi menili štýl hry proti nám, do Dunajskej Stredy nikto neprišiel hrať otvorenú partiu, tímy sa stiahli do hlbšieho bloku a zameriavali sa hlavne na bránenie. Keď sme nedali prvý gól, prípadne sme ho dostali, tak sme celý zápas museli naháňať výsledok. Nie vždy sa nám to podarilo zlomiť, a tak sme body stratili. Na druhej strane, po troch rokoch sme vyhrali v Ružomberku, uspeli sme v Michalovciach, v Trenčíne, v Trnave i v Podbrezovej. Som rád za tieto víťazstvá, ale najviac ma mrzí nešťastná domáca prehra so Žilinou a nepremenená penalta na Slovane pred koncom, kde sme si aspoň bod zaslúžili. Ako som však povedal, tabuľka vyzerá tak, ako má vyzerať. Všetko máme vo svojich rukách, musíme byť spokojní s bodovým ziskom a spravíme maximum, aby sme na jar boli ešte lepší. Bude to tvrdý boj, týždeň čo týždeň.“

Dostali sme najmenej gólov v lige, v polovici zápasov sme si udržali čisté konto. Boli sme na to vyslovene zameraní, aby sme inkasovali čo najmenej, alebo to vyplývalo skôr z typológie hráčov?
„Z každého niečo a všetkospolu súvisí, nedá sa jedna vec vytrhnúť z kontextu, obidve fázy, obranná aj útočná, musia byť vyvážené, keď chcete byt úspešní. Máme troch hráčov, ktorí strelili dokopy 23 gólov, čo je takisto pozitívne. Najmenej inkasovaných gólov je vizitka celého mužstva, vytvorila sa skvelá stopérska trojica, za mňa Kačaraba a Nemanič sú najlepší strední obrancovia ligy, plus je tam ešte aj vynikajúci Filip Blažek. Aj na brankárskom poste máme stabilitu, chytať začal Filipe, po jeho zranení sa vrátil Popović, ktorý je absolútnou istotou medzi tromi žrďami. Je to síce klišé, že zápasy vyhráva ofenzíva a ligové tituly defenzíva, ale ja by som to povedal trošku inak: zápasy aj trofeje vyhráva správna rovnováha tímu, čo sa nám podarilo nájsť. Tiež je pozitívne, že v deviatich z osemnástich kôl sme udržali nulu vzadu a strelili sme až 34 gólov. Nedá sa vždy bezhlavo útočiť, hoci každý chce vidieť ofenzívny futbal. My takisto máme ofenzívne myslenie, ale pre mňa je dôležitá predovšetkým rovnováha. Toto sa nám podarilo skĺbiť, ale to sú len štatistiky. Celé mužstvo bráni a útočí, vyhráva a prehráva. Je to naša cesta, ktorou chceme ísť a na tomto sa nič nemení.“

V najlepšej štvorke kanonierov máme trojnásobné zastúpenie (Ramadan 9, Redzic a Djukanović po 7 gólov) a v osobe Grubera (7 asistencií) aj najlepšieho nahrávača ligy, spolu s Faškom zo Žiliny. Dalo sa vyťažiť ešte viac z útočnej fázy, alebo toto je už maximum?
„Doplňme, že sme 26-krát trafili aj bránkovú konštrukciu. Je to neuveriteľné číslo, neviem, či som také niečo niekedy vôbec videl, ale aj to je súčasť futbalu. Tá smola sa nám nakoniec vrátila v poslednom kole v Podbrezovej, kde sa na tom teréne nedal hrať futbal. Bolo to od nás viac o bojovnosti a s trochou šťastia sa nám podarilo nakoniec vyhrať. Strelili sme celkom slušný počet gólov. Je potešiteľné, že sa nám darí vytvárať si príležitosti, dostávame sa pred bránku súperov. Je zaujímavé vidieť, že v najlepšej štvorke kanonierov máme trojnásobné zastúpenie, na druhej strane, každý má svoju úlohu a na to tam tí chalani sú. Všetci pomáhajú aj defenzíve, veď nedostávame veľa gólov, a naopak celé mužstvo im pomáha dostávať sa do zakončenia. Toto je náš spôsob, ktorým sa chceme prezentovať a je jedno na konci kto strieľa góly, dôležitý je vždy úspech mužstva. Vidím ale ešte dosť vecí, ktoré musíme vylepšiť a určite pôjdeme týmto smerom. Chceme byť ešte silnejší po každej stránke.“

Ako väčšina trénerov, aj u teba je prvoradé mužstvo a nerád vyzdvihuješ jednotlivcov. Predsa len, na ktorých futbalistov si sa mohol najviac spoľahnúť v jesennej časti?
„Všetkým hráčom verím, preto sú v našom kádri. Pre mňa je dôležitá atmosféra v mužstve, ktorú sme vytvorili. Samozrejme sú veci, ktoré môže tréner ovplyvniť a sú také, ktoré si musia hráči vyriešiť medzi sebou. Mám radosť z toho, že som nemusel riešiť nejaké vážnejšie problémy v kabíne, ktorá sa aj vďaka výsledkom stala ešte silnejšou, medzi hráčmi sa vytvorilo silné puto. Vždy som prízvukoval, že bez zdravej kabíny nemáme šancu dosiahnuť dobré výsledky. Máme lídrov, ale každý akceptuje svoju rolu v tíme. Toto je veľmi dôležité a bolo to vidieť aj na ihrisku.“

Akú školskú známku by od teba dostalo mužstvo na polročnom vysvedčení?
„Bolo to nadpriemerné a hoci sme na dobrej ceste, ešte sme nič nevyhrali. Musíme svedomitopracovať ďalej. Na jednotku to zatiaľ nevidím, ale potenciál na to určite máme. Verím tomu, že disponujeme aj kvalitou, aby sme sa na konci sezóny dostali na najvyššiu známku. Momentálne sme stále ešte medzi dvojkou a trojkou.“
Peknou symbolikou je, že tvoj príbeh ako hlavného trénera DAC-u začal vlani novembri bezgólovou remízou v Podbrezovej a po roku a pár týždňoch sme zo Zelpo Arény odchádzali po víťazstve ako líder tabuľky, hoci sme napokon klesli na druhú priečku. Čo tebe osobne dal uplynulý rok?
„Nebolo a nikdy to ani nebude o mne, no tento rok som mal pekný, od prvého dňa ma robota baví a napĺňa. Som veľmi rád a vážim si, že môžem pracovať v Dunajskej Strede, v takom veľkom a výbornom klube. Cítim obrovskú motiváciu a zároveň aj zodpovednosť. Nie je to pre mňa len robota, ale ja to aj o vzťahu k DAC-u. Vnímam to zo širšej perspektívy. Pánovi majiteľovi patrí obrovská vďaka za vytvorené zázemie, všetci mame veľkú túžbu priniesť tunajším ľuďom úspech. Spravíme pre to všetko. Máme za sebou výborný rok, hoci nebolo všetko vždy len o radosti, boli tam aj nervy a drobné sklamania. Za uplynulý rok sme prehrali len dvakrát so Slovanom, raz proti Žiline a v Podbrezovej, podarilo sa nám vytiahnuť mužstvo zo zlej situácie. Všetci na to obdobie už zabudli a nevracajú sa k tomu, čo je dobré znamenie a je to znak, že ideme dobrým smerom. Samozrejme, nikdy nebudem úplne spokojný, vidím veľa vecí, v ktorých sa môžeme zlepšovať, ale keď je spätná väzba po zápasoch pozitívna, fanúšikovia sa tešia, ľudia v klube a okolo mňa tiež, tak mám dobrý pocit aj ja.“

Čo hovoríš na žreb Slovenského Pohára, ktorý nás spojil s Košicami, na ich pôde?
„Nikdy som neriešil veci, ktoré neviem ovplyvniť. Beriem to ako fakt. Až samotný zápas ukáže, či bol žreb dobrý. Máme svoje ambície, chceme sa dostať do finále pohára, takže musíme prejsť skôr či neskôr cez každého súpera. Radšej by som hral doma, ale beriem to ako realitu. Aj do Košíc pôjdeme s cieľom postúpiť.“
Ako vyzerá trojtýždňové voľno z pohľadu hráčov a ako z pohľadu trénera?
„Hráči odišli domov, dostali individuálne tréningové plány. Vedia, čo majú robiť, no dostali priestor aj na oddych. Chceme ich fyzicky udržať na určitej úrovni, aby nemuseli v januári začínať od nuly a aby nabehli na prípravu prirodzeným spôsobom. Čo sa mňa týka, mal som ešte nejaké povinnosti a bol som na trénerskej konferencii. Niekoľko dní si oddýchnem s rodinou. Stále sa niečo nájde, keď chcete rozmýšľať nad tým, ako veci zlepšiť. Dôležité je, že človek má motiváciu stále a veľké sny.“
Čo si želáš do roku 2026?
„Želám si, aby sme sa takto stretli aj o rok pri hodnotení roku 2026 a mohli skonštatovať, že to bol ešte lepší rok ako 2025. A hlavne, že bol historicky úspešný.“








