Napísali o nás: rozhovor s majiteľom DAC-u Oszkárom Világim v dnešnom vydaní denníka Šport o protipandemických opatreniach prijatých Ústredným krízovým štábom SR.
Majiteľ DAC 1904 Dunajská Streda OSZKÁR VILÁGI po oznámení pondelkových protipandemických opatrení: Pre šport likvidačné
Slovenský futbal sa ocitol vo veľkých problémoch. Od 1. októbra by mali začať platiť nové protipandemické opatrenia prijaté Ústredným krízovým štábom SR, ktoré na dobu neurčitú zahubia dianie na futbalových trávnikoch. Vo veľkých problémoch sa ocitnú profesionálne kluby, v ešte väčších amatérske a mládežnícke tímy. O názor na túto problematiku sme požiadali majiteľa aktuálneho lídra najvyššej súťaže FC DAC 1904 Dunajská Streda Oszkára Világiho, ktorý sa nikdy nebál vysloviť svoj názor.
Ako vnímate pondelkové rozhodnutie Ústredného krízového štábu SR?
„Podľa môjho názoru je úplne likvidačné. Nielen pre futbal, ale pre všetky športové odvetvia. Nechápem ho, veď predsa nik iný v Európe nemá podobné reštrikcie a regulácie ako my. Prečo ideme opačným smerom než ostatní? Zatiaľ som nezaregistroval ani jeden prípad, že by bol futbalový zápas na Slovensku ohnisko nákazy. My sme odohrali viac zápasov pred 6500 divákmi a nič sa nestalo. Je nevyhnutné, aby kompetentní ľudia vysvetlili, prečo sa rozhodli pre takéto opatrenia. Som presvedčený, že súčasný stav nezapríčinili futbalové podujatia.“
Prekvapili vás pondelkové nariadenia, alebo ste niečo také, vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu s počtami pozitívne testovaných aj hospitalizovaných osôb aj očakávali?
„Myslel som si, že niečo také nikomu ani len nenapadne. Keby mi niekto vysvetlil, prečo sa takto rozhodli, možno by som to pochopil. Namiesto argumentov však prichádzajú len ďalšie opatrenia. A to také, ako keby sme my športovci a podujatia, na ktorých sa stretávame, boli najväčší nepriatelia štátu. Nechápem, prečo si futbalisti odrazu nemôžu robiť svoju prácu, pričom nikomu inému štát nezakázal, aby chodil do roboty. Čím sa previnili za posledné obdobie, že ich takto trestajú? Veď to má obrovské dopady. Sme súčasťou UEFA, európskeho futbalu, predsa nemôžeme len tak prijímať takéto drastické zákazy. Máme rozbehnutú sezónu a v kádri hráčov, ktorí nechcú byť v krajine, kde sa nedá hrať. Obzvlášť, keď všade okolo nás, v celej Európe, sa pokračuje ďalej. Čo poviem reprezentantom rôznych krajín, ktorí majú pred sebou svoje ciele? Môžem im teraz povedať jedine to, že žijú na Slovensku, kde sú ľudia otrokmi rozhodnutí krízového štábu.“
Čo pre vás v praxi znamenajú pondelňajšie opatrenia?
„My chceme hrať ďalej. Čo nám prídu policajti zatknúť hráčov, keď tak urobíme? Naozaj neviem, čo budeme robiť. Nemôžeme hráčom povedať, že budú len trénovať. Keby sme postúpili ďalej v Európskej lige, tak v nej by sme mohli na neutrálnej pôde nastúpiť a doma v lige nie? Aký to má zmysel? Všetci opakujú, že niečo vykompenzujú, ale nič neprichádza. Ja však ani nechcem peniaze. Chcem prostredie, kde sa môžeme venovať športu.“
Myslíte si, že bude najvyššia súťaž, možno po krátkej prestávke, pokračovať v obmedzenom režime? Nakoľko je reálna podmienka, že podujatie sa môže uskutočniť, ak budú mať všetci aktéri negatívny test s platnosťou nanajvýš 12 hodín?
„Naozaj si myslíte, že na Slovensku je toto zrealizovateľné? Ja si to nemyslím. Kto nám zaručí, že výsledky testov naozaj budeme mať v stanovenom časovom limite? Veď predsa všetci vnímame, ako fungujú slovenské laboratóriá. Celé je to absurdné. Budeme čakať a keď niekomu nestihne prísť výsledok testu, tak nenastúpi? Alebo nebude hrať celé mužstvo? Nevidím žiadny zmysel týchto opatrení. Asi nám chcú ukázať, že oni môžu všetko.“
Ak by to predsa len prešlo, ako by podľa vás mala vyzerať konkrétna pomoc?
„Nemyslím si, že budú športovým klubom niečo dávať. Nedávno sme boli na rokovaní zástupcov športových zväzov, kde sme mali odovzdať dokumenty o tom, aké máme škody a podobne. Keď sme sa pýtali, či na to má ministerstvo peniaze, odpoveď bola nie.“
DAC má predaných viac ako 4000 permanentiek. Budete týchto ľudí odškodňovať?
„Môžem ich odškodniť, môžem byť solidárny s ľuďmi aj hráčmi, ale kto bude solidárny voči mne? Ničia môj klub, ničia šport, ale nikto za to nechce byť zodpovedný. Ja môžem byť slušný, ale kto sa tak bude správať voči mne?“
Veríte, že ešte môže dôjsť k upraveniu pravidiel, aby to aspoň čiastočne pomohlo klubom a celkovo futbalu?
„Dúfam, že definitívne rozhodnutie nepadne a že si to premyslia. Nemyslím si, že tieto opatrenia sú obhájiteľné pred verejnosťou. Žiaľ, nikto zo strany štátu nechce viesť kompetentný a zodpovedný dialóg. Ak by nám povedali, čo je potrebné zmeniť, aby sme mohli hrať pred divákmi, vedeli by sme vymyslieť riešenia. Oni nechodia na futbal, a preto ani nevedia, čo chcú vlastne dosiahnuť. Poznajú len zákazy a príkazy.“
Tento článok bol zverejnený dňa 30.9.2020 v tlačenej verzii denníka Šport, strana 5
Autor: MIROSLAV ANTOL