Od sezóny 2023/24 by mal podľa Smernice o infraštruktúre štadiónov platiť úplný zákaz umelých trávnikov v dvoch najvyšších súťažiach na Slovensku. Táto Smernica mala pôvodne vstúpiť do platnosti už od jesene 2022, pre pandemickú situáciu spôsobenú koronavírusom ju však odložili o jednu sezónu. Samozrejme, rozhodnutie sa vzťahuje na hlavné hracie plochy futbalových štadiónov. Tréningové plochy s umelým povrchom zostávajú naďalej povolené.

Smernica je výsledkom spolupráce medzi Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) a Úniou ligových klubov (ÚLK) a pred dvomi rokmi si ju odsúhlasili samotné kluby. Z 13 členov prezídia ÚLK za jej prijatie zahlasovalo 8. V posledných týždňoch boli Žilina a Trenčín, jediné dva kluby Fortuna ligy, ktoré majú na svojom hlavnom štadióne umelý trávnik, iniciátormi znovuotvorenia debaty.

O názor na túto horúcu tému sme sa opýtali aj zástupcov nášho klubu, na čele s jeho majiteľom. Aký je ich názor na uvedenú smernicu, respektíve na futbal na umelom trávniku?

Oszkár Világi, majiteľ DAC-u: „Na ÚLK sa kluby dohodli, že od sezóny 2022/23 už nebude v lige ihrisko s umelým trávnikom. Únia o tom vydala rozhodnutie, ktoré by malo platiť pre všetkých. Toto rozhodnutie sa zrodilo z dôvodu, že dva tímy, Trenčín a Žilina, môžu podľa momentálne platných predpisov hrávať svoje ligové zápasy na umelom trávniku. Samozrejme, rozhodnutie je platné a záväzné aj pre nich. Ak sa pozrieme na krajiny V4, alebo napríklad do Chorvátska, najvyššia súťaž sa hrá výlučne na prírodnom povrchu. Žilinčania argumentujú aj tým, že pre klimatické podmienky je pre nich umelá tráva nevyhnutná. Klimatické podmienky v Poľsku sú ale určite horšie ako v Žiline, napriek tomu tam nikto nehrá na umelom ihrisku. Futbal na takomto povrchu je iný a domáce mužstvá majú veľkú výhodu, keďže na ňom trénujú a hrajú svoje zápasy. Nie náhodou sa Žiline mimoriadne darí doma, ale v zápasoch vonku nazbierala podstatne menej bodov. Som presvedčený, že rozhodnutie, ktoré odhlasovalo prezídium ÚLK, je záväzné a musí sa dodržať.“

Bernd Storck, tréner: „Nie som príliš šťastný, keď hráme na umelej tráve. Futbal na nej je totiž úplne iný. Keby sme každý deň trénovali na umelej tráve, museli by sme pomeniť cvičenia a tréningy by pripomínali skôr futsal s hrou na krátke a rýchle prihrávky. Na prírodnej tráve sa lopta odráža vyššie, zatiaľ čo na umelej tráve sa kvôli granulátom odráža nižšie. Myslím si, že používanie oboch povrchov v rámci jednej súťaže deformuje podmienky. Rozprával som sa s trénerom Žiliny, ktorý povedal, že celý týždeň pred naším vzájomným zápasom trénovali na umelej tráve, keďže nemali možnosť trénovať na prírodnom. Nesmieme zabudnúť ani na letné obdobie, keď je ihrisko prehriate na 50-60 stupňov a hrať na ňom nie je moc príjemné. Človek má pocit, akoby mu horeli nohy. Pokiaľ je vonkajšia teplota vyššia ako 30 stupňov, musíte si každých 15-20 minút polievať nohy, čo je pre futbalistov veľmi nebezpečné. Na druhej strane, stačilo sa pozrieť na našich hráčov po zápase v Trenčíne. Mali sme množstvo zranení, ktoré spôsobila umelá tráva. Pri kĺzaní si popálite kožu, máte rozbité kolená. Z pohľadu zdravia hrať futbal na granuláte nie je príliš dobré.“

Dominik Kružliak, obranca DAC-u: „Je jasné, že je iné hrať na umelej tráve ako na prírodnej. My sme zvyknutí na prírodný povrch a myslím si, že futbal by sa mal hrať len na ňom. Sám som zažil vážne zranenie kolena, pri ktorom som sa musel podrobiť aj operácii. Bol som mimo hry osem či deväť mesiacov a stalo sa mi to na umelej tráve, bez cudzieho zavinenia. Je tam iný, tvrdší povrch a hráči sú náchylnejší k zraneniam ako na prírodnej tráve. Ja som určite proti umelému povrchu. Po zápase v Trenčíne sme mali nejaké odreniny, ale to patrí k tomu, to by som ani nejak nerozoberal. Skôr si myslím, že každé mužstvo v lige by malo mať ihrisko s prírodnou trávou. Na umelom povrchu má lopta iný odskok, čo znamená výhodu pre domáci tím.“

Isaac Christie-Davies, waleský stredopoliar DAC-u: „Osobne umelú trávu nemám príliš rád kvôli jej tvrdosti a negatívnemu vplyvu na telo, zvyšuje riziko zranenia. Veľkú záťaž znamená pre členky, kolená a chrbát. V Anglicku sme v zime, keď boli zamrznuté ihriská, týždenne raz či dvakrát trénovali aj na umelej tráve, ale nikdy sme na nej nehrali zápas. Myslím si, že aj fyzioterapeuti by mohli potvrdiť, že tento povrch viac zaťažuje organizmus a zvyšuje riziko zranenia. Stretnutie v Trenčíne bolo moje prvé súťažné na umelej tráve. Cítil som, že sa lopta správa inak, a ak niekto celý týždeň trénuje na prírodnom ihrisku a cez víkend hrá na umelej tráve, je to preňho veľmi neobvyklé. Najviac sa však obávam rizika zranení. Trochu ma prekvapilo, že v najvyššej slovenskej súťaži, ktorá má celkom dobrú infraštruktúru, hrajú niektoré mužstvá na umelej tráve. Samozrejme, vedel som o tom a bol som na to pripravený, ale po zápase s Trenčínom som mal aj tak niekoľko odrenín na kolenách a na chrbte.“