Maťo, ako si videl súboj proti Michalovciam?
„Michalovce mali prakticky jednu šancu, z ktorej dali gól, kým my sme sa poriadne natrápili na skórovanie. Chceli sme tri body, ale nevyšlo to.“

V závere prvého polčasu si mal veľkú šancu, čo sa tam stalo?
„Úprimne, nerozumiem, prečo to neskončilo gólom. Takú šancu jednoducho potrebujem premeniť. Mrzí ma to hlavne kvôli chlapcom, ktorí bojovali celý zápas. Touto cestou sa im chcem ospravedlniť.“

V útoku ste si často menili pozície. Ako vnímaš túto variabilitu?
„Za mňa je to určite plus. Naša variabilita v útoku je nebezpečná pre súperov, obzvlášť, keď sa každý z nás dokáže prispôsobiť na daný post. Vieme sa „skryť“ v tých pozíciách, čo môže súperom robiť problémy.“

Z Michaloviec si preč už tri roky. Sú pre teba zápasy proti materskému klubu stále špeciálne?
„Každý zápas proti Michalovciam je pre mňa výnimočný, aj keď tam už veľa spoluhráčov z mojich čias nezostalo. Stále si však veľmi vážim môj materský klub aj trénera Šoltisa, ktorý mi dal prvú šancu v áčku.“

Náš najbližší ligový duel v Košiciach odložili...
„Áno, máme o týždeň viac na prípravu a nápravu domácej remízy. Situácia je daná, odloženie zápasu je mimo našu kontrolu. Samozrejme, začiatok sezóny sme si predstavovali inak, ale remíza nie je katastrofa. Musíme pridať, poučiť sa a ísť ďalej.“

Na úvodný zápas sezóny prišlo štyritisíc fanúšikov, ktorí vytvorili veľmi dobrú atmosféru.
„Som vďačný za každého jedného fanúšika, ktorý nás prišiel povzbudiť. Uvedomujem si, že ľudia chcú víťazstvá a úspechy. Prišli, aby videli naše víťazstvo, a to sme im bohužiaľ neponúkli. Verím, že nabudúce ich potešíme.“