Dunajská Streda skončila na treťom mieste. Za to si zaslúži pochvalu. Oveľa väčšiu za transferovú politiku. Práve klub zo Žitného ostrova urobil v poslednom čase najlepšie nákupy. Nie všetky vyšli, ale väčšina zapadala do koncepcie, ktorú si v DAC zjavne vytýčili. Angažovať prevažne futbalistov nie starších ako 23 rokov, najlepšie mládežníckych reprezentantov. Najzaujímavejšie na tom je, že slovenských. Postupne tak prichádzali Huk, Šafranko, Šatka, Záhumenský, Herc.

Do kádra pribudli aj ďalší výborní hráči na čele s Kalmárom, Bayom a Blackmanom. Ide o legionárov, tí však tiež posunuli výkonnosť mužstva nahor. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo bol Čmelík. Odchovanca Žiliny vymenila Dunajská Streda s MŠK za Polievku. Ani jeden sa na novom pôsobisku nepresadil, hoci obaja boli súčasťou reprezentácie do 21 rokov. Čmelík však hrešil na svoj talent aj v žlto-modrých farbách. Možno nie tak okato ako v žlto-zelených, ale blúdiacu futbalovú dušu sa mu, žiaľ, nepodarilo vrátiť späť do tela. Tréner Rossi ho z kádra vyhodil potom, čo na tréningu zlomil nohu spoluhráčovi Blackmanovi. Panamčan mužstvu chýbal v závere súťaže, navyše stratil šancu zabojovať o miestenku v kádri pre svetový šampionát.

Naspäť k svetlejším stránkam futbalu na juhu Slovenska. Najstaršou zo spomínaných akvizícií bol Tomáš Huk. Prišiel najskôr, naraz s Pačindom, ktorý sa však vekom vymyká úspešnému dunajskostredskému algoritmu. Aktuálne má už 29 rokov. Dostal sa síce do reprezentačného áčka, dal v klubovom tíme najviac gólov, ale čas už hrá proti nemu. V tomto veku je logické, že chce odísť za lepším zárobkom do zahraničia. Problémom je, že už má veľmi obmedzené možnosti. Vyspelé európske krajiny ho nezoberú, v ostatných si až tak finančne nepomôže. Navyše bude konfrontovaný s podstatne väčšou konkurenciou a ako legionár neporovnateľným tlakom okolia. Ostáva exotika, kde nie je ľahké sa dostať so slovenským pasom. Nie však pre problémy na hraniciach, podstata je prozaickejšia. Arabský či ázijský svet túži oveľa viac po brazílskych „kanárikoch” alebo argentínskych „gaučoch“. Meno, presnejšie pôvod, je skrátka dôležitejší ako kvalita.

V Dunajskej Strede veľmi rýchlo pochopili zákonitosti futbalového trhu. Aj to aké miesto na ňom prináleží malej krajinke rozprestierajúcej sa medzi Tatrami a Dunajom. Najlepších v tomto teritóriu skrátka nie je možné udržať. Obmedzené sú možnosti ekonomické i športové, teda kariérny rast. Za hranicami chcú iba výnimočnosť zasadenú do perspektívy. Po lopate, mladé talenty, ktoré môžu ďalej rozvíjať a predávať zas bohatším kupcom. Peniaze sú všade na svete až prvoradé. Takto funguje obchod od nepamäti a my v Podunajskej nížine či jej okolí sa môžeme aj na hlavu postaviť, no nezmeníme to.

Prvý z mladej slovenskej enklávy bol Huk. Člen úspešnej Hapalovej dvadsaťjednotky, presnejšie náhradník v nej. Charakterom mimoriadne pevný futbalista. Žiaľ, typologicky nevyhranený. Z postu defenzívneho stredopoliara prešiel na stopérsky. Spoľahlivé výkony v lige ho vyniesli do širšieho kádra Kozákovej reprezentácie. Biologické hodiny však jeho prestup do veľkého medzinárodného futbalu postupne odtikávajú. V decembri bude mať 24 rokov. K triede európskeho stredného obrancu mu chýba pár centimetrov, prípadne pár koní pod kapotou generujúcich bežeckú rýchlosť. Ale v našich zemepisných šírkach je nadštandardný. Ľudsky i futbalovo. Dá sa na ňom stavať, unesie aj stredoveký hrad. Škoda, že tie sa už v súčasnosti nebudujú.

Po Hukovi prišiel Pavol Šafranko. Podobný matematický vzorec, trochu vyššie konštanty. Stredný útočník s výbornou postavou. Technicky limitovaný, ale o to pracovitejší. Seniorské góly dával v Podbrezovej, predtým v druholigovom Tatrane Prešov, ale najmä v reprezentácii do 21 rokov. Síce na rozhraní základnej jedenástky a lavičky, zato kontinuálne a dokonca sa presadil na ME do 21 rokov. V nastúpenom trende pokračoval aj v žlto-modrom drese. Ozval sa dánsky Aalborg a hrotový hráč DAC putoval na sever Európy. Predaj to nebol výnimočne lukratívny, ale v rámci možností vydarený. Ukázalo sa, že v škandinávskej krajine sa 23-ročný Šafranko bude presadzovať ťažšie, než sám očakával. Jeho posun ďalej nie je nemožný, no zostáva otázny. Preto nepravdepodobný by bol aj jeho neskorší transfer do vyhlásenejšej futbalovej destinácie.

Ďalším do partie a zatiaľ najvýraznejším je Ľubomír Šatka. Z Dubnice zamieril ako veľký prísľub do Newcastlu United, odtiaľ sa stále ako prísľub vrátil do Dunajskej Stredy. V nej sa prepracoval medzi najlepších stopérov súťaže. V decembri oslávi 23. narodeniny. Tréner Rossi ho označil za najlepšieho v uplynulom ročníku ligy. Trochu preháňal, ale veľký talent jeho zverencovi uprieť nemožno. Je futbalový, inteligentný i pracovitý. Dostal sa do reprezentačného áčka, ba nastúpil v najcennejšom drese už v troch zápasoch. Keď výrazne zapracuje na fyzickom fonde a zlepší sa v silových i rýchlostných parametroch, otvorí si dvere do európskeho futbalu.

Ako poslední z mladých slovenských hráčov posilnili zatiaľ DAC Christián Herc a Timotej Záhumenský. Prvý na hosťovanie, druhý na prestup. Prvý je obrovským prísľubom pre slovenský futbal, pretože má potenciál dostať sa na najvyšší stupeň medzinárodného futbalu. Podobne ako Bénes, ktorého svojho času Dunajská Streda ľahkovážne odvrhla.

Herca čaká ešte dlhá cesta, ale má všetky predpoklady uspieť. Je tvorivý, obojnohý, produktívny, pritom sa nebojí súbojov a chce za každých okolností hrať. Záhumenský má výbornú ľavačku i veľké srdce. Technicky možno nie je dokonalý, no čo nedostal do vienka darom, nahrádza neutíchajúcou vášňou. V polovici júla bude mať 23 rokov, čiže lepšie hráčske časy ho ešte len čakajú. Rovnako ako celý klub zo Žitného ostrova. Dobrá filozofia prináša vždy výsledky. Športové skĺbené s ekonomickými.

Tento článok bol zverejnený dňa 6.6.2018 v tlačenej verzii denníka Šport, strana 7

Autor: MIROSLAV HAŠAN

Foto: SITA/MARTIN HAVRAN

Foto popis: Ľubomír Šatka (vpravo) má na konte už aj tri štarty v seniorskej reprezentácii.