Predvlani skončil DAC B v III. lige na šiestom, vlani na štvrtom a teraz opäť na šiestom mieste. Ako sa vydarila sezóna z pohľadu poslania B-mužstva pripravovať hráčov pre prvý tím?

„Myslím si, že s umiestením môžeme byť spokojní. Ťažko porovnávať jednotlivé ročníky, tie kádre boli úplne odlišné. V tejto sezóne sme mali lepšiu jesennú časť, čo bolo prirodzené, keďže v zime sa prakticky celý káder obmenil a odchádzajúcich hráčov sa nám nepodarilo úplne nahradiť. Boli sme odkázaní na doplnenie hráčov z áčka alebo dorastu, no tam mali svoje problémy s veľkým počtom zranení. Preto sme zostavu každý zápas dávali dokopy na poslednú chvíľu. Chlapci ale zabojovali a vysporiadali sa s tým výborne, odohrali sme veľa dobrých zápasov. Pre mladých chlapcov to bola dobrá škola, nazbierali veľa skúsenosti, hoci aj za cenu stratených bodov v záveroch zápasov. Oťukali sa v mužskom futbale a určite im to v budúcnosti bude osožné.“

Počas sezóny ti prešlo rukami veľa hráčov. Každého fanúšika najviac zaujíma, kto z tohto množstva futbalistov má na to, aby sa presadil aj vo Fortuna lige?

„Hráčov, ktorí v tejto sezóne nastúpili za naše B mužstvo, bolo naozaj veľa. Niektorí hrávajú stabilne v áčku, niektorí už patria k lídrom v druhej lige, čo ma ako trénera, samozrejme, teší. Na druhej strane, hrávali aj takí, ktorí nedostávali zápasový priestor v doraste a tak mali aspoň zápasovú minutáž, čo je dôležité. Zvlášť u mladých hráčov, ktorí potrebujú každý týždeň hrávať. Na lavičke alebo na tribúne sa ešte nikto nezlepšil. Tréning je jedna vec, ale oficiálny zápas nijaký tréning nenahradí. Samozrejme, bol by som rád, keby sa všetci presadili v lige, no úprimne treba povedať, že nie každý aj ten potenciál má. Mame niekoľko talentovaných chlapcov, ale ešte potrebujú čas. Musia futbalu obetovať maximum, byť pokorní, dobre trénovať a hrať zápasy, aby sa mohli zlepšovať a zabojovať o dres áčka.“

Odchádzaš k slovenskej reprezentácii do šestnásť rokov. Čo od toho očakávaš a ako sa obzeráš za rokmi v DAC?

„V DAC som ako hráč niečo odohral a zažil, boli pekne aj horšie chvíle... Za nového majiteľa som tu pôsobil ako tréner dva roky, som vďačný za šancu, ktorú som v DAC dostal a hlavne ľuďom, ktorí mi ju dali. Určite sa mi neodchádza ľahko, zvlášť pri účasti v Európskej lige, ale ponuka z reprezentácie neprichádza často a hlavne sa neodmieta. Musím poďakovať pánovi majiteľovi, že ma uvoľnil spod zmluvy a pre mňa osobne to je nová výzva a veľká motivácia. Bude to trochu iná práca ako je každodenná v klube, ale už sa na ňu teším. Za tie dva roky sa v klube urobilo kus dobrej roboty, po športovej stránke aj v infraštruktúre. Celému klubu držím palce a verím, že tie veľké chvíle a úspechy DAC-u ešte len prídu. Na záver by som chcel poďakovať aj v mene chlapcov všetkým ľuďom v klube, ktorí sa o naše mužstvo dennodenne starali.“