Aktuality

Bol raz jeden štadión

Bol raz jeden štadión

A-TÍM
|
Aktuality
| št 24.9.2015, Poór Tibor

Motto: Pohľad na chátrajúci štadión vyvoláva rôzne emócie... A napriek tomu táto opacha dýcha, pulzuje a prúdi ňou životodarná a neuchopiteľná miazga. Musí to cítiť každý, kto tam vkročí! Tušíme, vieme a cítime, že náš štadión má niečo navyše. Zdedil od svojho predchodcu niečo, čomu sa hovorí génius loci... (Úryvok z knihy Retro)

Chlapec zo štadióna, vtedy a dnes

Možno som nebol sám, kto si položil takúto otázku: Na čo si asi spomeniem(e) pri pohľade na „odkrajovanie“ prvého „falatu“ zo železobetónovej  konštrukcie prvej demolovanej tribúny?

Moja generácia už jednu prestavbu zažila, takže spomienky na aktuálne rekonštruovaný štadión nemôžem písať bez príbehov o štadióne, ktorý sa porúčal pred rokom 1985.

Ako avizuje motto série článkov, fascinujúce fluidum dodáva starému štadiónu (rovnako ako jeho predchodcovi) čosi nehmotné a nehmatateľné. Sú to príbehy a spomienky o zápasoch a o ľuďoch. Príbehy dlhé i krátke, nevšedné, ako aj príbehy (zdanlivo) tuctové. Príbehy o veľkých, ale aj o malých...

No, a v takomto duchu dnes začína séria spomienok na náš štadión... 

Bol to historicky prvý priamy prenos zo Slovenskej národnej ligy - zápas sedemnásteho kola sezóny 1982/83 DAC-Dukla Banská Bystrica. Do záverečného tridsiateho kola sa ešte hralo o kopec bodov, ale každému bolo jasné, že kto z týchto dvoch ašpirantov na postup vyhrá vzájomný súboj, tak už postup nepustí zo svojho pevného stisku. Tak sa aj stalo, ale nepredbiehajme...

Zápasy DAC-u sa vtedy hrali na štadióne, ktorého dominantou bola drevená hlavná tribúna. Pekne zelená... Kapacitou bola neveľká - na drevené lavičky sa zmestilo maximálne tristo divákov. Tristo dobových VIP-károv...

Vyvolení a ich rodinní príslušníci, priatelia a kamaráti ich priateľov. Šéfovia podnikov a ich rodinní... Zriedka, skôr náhodne sa na „zelenodrevák“ dostal „ktosi z davu“.

Synátor jedného z tých šéfov podnikov sedel počas zápasu s Banskou Bystricou na hlavnej tribúne a na konci prenosu... ale nepredbiehajme!

Priamy televízny prenos znamenal, že na našom štadióne premiérovo zasadol na miesto komentátora legendárny a populárny Karol Polák. Jeho zamatový hlas bol v tom čase len o štipku menej často parodovaný, ako hlas Karla Gotta.

Takže tento Polák (v týchto dňoch sa ako 81-ročný tretíkrát ženil...) si sadol na komentátorskú lavicu a takisto v premiére odzneli v štátnej televízii z jeho úst maďarské pokriky dunajskostredských divákov. Nielen v preklade, ale aj v originálnom znení... Takto ľahučko si Polák zvyšoval svoju popularitu v Dunajskej Strede...

Mimochodom, Karol Polák a DAC... Keď som s kolegami (z fcdac1904.com) organizoval spomienkové stretnutie na legendárne zápasy s Bayernom Mníchov, po oficiálnej časti sme posedeli s hlavnými hosťami pri dobrom jedle a dobrom vínku... Spomeniem Karola Peczeho, Imre Sántu a hlavne mimoriadne otvoreného Pištu Nagya (známy ako otec starého aj nového  hotela Kormorán). Pišta mi povolil všetky veci publikovať a k povoleniu pridal úsmevnú poznámku: Snáď sa po skoro tridsiatich rokoch už nič zlé nemôže stať, ak to podáš kvetinkovým jazykom!

Tak teda, Polákovi sa u nás vždy páčilo. Boli sme totiž pohostinný klub, veď - „...skôr než sa na zväze v Prahe pustili do práce, plody Žitného ostrova už boli rozdané...“ (citácia z knihy Retro)...

                     

Proste, Weisz Misi bácsi vedel, že takýmto hosťom sa neponúka na zahnanie hladu desať deka tresky a päť feferónového!

Po malom odbočení poďme späť k zápasu. Nedopadol pre nás dobre. Prehrali sme a pochmúrnu atmosféru na štadióne réžia prenosu ukončila hudbou, ktorú sprevádzali záverečné titulky.

Kamera brala záber na drevenú tribúnu, keď cca dvanásťročný chlapček „zakotvil“ pred kamerou a ostal pred ňou až do poslednej sekundy prenosu. Pozeral priamo do kamery a svoj úsmev párkrát okorenil pohodovým zamávaním. Ten mávajúci chlapec sa volá...

Viete, kto zabezpečuje od nástupu éry Oszkára Világiho ozvučenie na štadióne?

Aj počas zápasu s Podbrezovou, po ktorom sa búrala prvá tribúna na státie, ju obsluhoval Ollé Lajos.

Mávajúci chlapček za zvukov Polákovho hlasu a dnešný excelentný zvukový technik (a skvelý DJ) je jedna a tá istá osoba!

Legenda Karol Polák a mladučký Ollé Lajos na štadióne DAC-u...

Dve tribúny, dva svety.

Včera a dnes.

As times goes by...

deneme bonusu veren siteler Deneme Bonusu Veren Siteler 2025 Deneme Bonusu Veren Siteler Deneme Bonusu Deneme Bonusu Veren Siteler casino siteleri Deneme Bonusu Veren Siteler Yeni Deneme Bonusu Veren Siteler Bonus Veren Siteler deneme bonusu veren siteler deneme bonusu veren siteler deneme bonus veren siteler deneme bonusu veren siteler 2025 deneme bonusu bahis siteleri Deneme Bonusu Deneme Bonusu Veren Siteler casino siteleri