B-tím hral ešte na jar o dve triedy nižšie. S akými cieľmi ste vstúpili do tretej ligy?

„Nešlo o mimoriadne veľké ciele. Okrem toho, aby sme čestne obstáli, je našou úlohou poskytnúť istú službu A-mužstvu, jeho hráčov udržať vo forme, alebo aspoň v zápasovej kondícii. Boli sme zvedaví, ako dokážu mladí hráči obstáť v tretej najvyššej súťaži. Čakali sme, že to nebude jednoduché, ale v skutočnosti je to možno ešte náročnejšie. Veď niektorí súperi, ako Veľký Meder či Borčice, nemajú treťoligovú, ale druholigovú úroveň, a aj tam by patrili medzi elitné tímy.“

Ako hodnotíš jesenné účinkovanie juniorky?

„Rozdelil by som ho na tri časti: začali sme dobre, lepšie, ako sme si predstavovali. V prvých štyroch zápasoch sme nazbierali desať bodov. Potom nasledovali tri duely s Veľkým Mederom, Komárnom a Gabčíkovom, v ktorých sme získali iba bod. Následne do polovice októbra prišla nová dobrá séria, ale koniec sezóny sme pokazili. Dve prehry do polovice októbra ešte ušli, potom sme však z posledných štyroch duelov tri prehrali. Škoda zlého záveru, ale v konečnom dôsledku môžeme hodnotiť jeseň pozitívne. Sme na siedmom mieste, zaostávame tri body za druhým. Do desiateho miesta je tabuľka veľmi vyrovnaná.“

Jedným z hlavných poslaní rezervného mužstva je pripraviť tých mladých, ktorí prekročili mládežnícky vek, pre A-mužstvo. Kto hráči na to majú?

„Schválne nebudem hovoriť mená, aby zostali na zemi. Hráči zo súčasného kádra hrali do svojich devätnástich rokov na veľmi nízkej úrovni, v poradí tretie-štvrté mládežnícke majstrovstvá, ktoré nemajú nič spoločné s dospelým futbalom. Po fyzickej stránke sme mali starosti už v piatej lige, a v tretej je to ešte vypuklejšie. Aj tým trom hráčom, ktorí vekovo vyrástli z druhej ligy, veľmi dlho trvalo, kým sa uchytili. Tento tím bude mať skutočný zmysel, ak z našej súčasnej vekovej kategórie 1996 siedmi-ôsmi prejdú do béčka. Z nich už deväťdesiat percent hráčov patrí DAC-u, nie sú na hosťovaní. Keď prejdú, v priebehu roka bude vekový priemer tímu skutočne zhruba okolo dvadsať rokov. S nimi budeme môcť systematicky pracovať a za rok-dva naša práca prinesie ovocie, a doma vychovaní hráči, posilnení u nás, sa môžu dostať do A-mužstva.“

Podľa slov športového riaditeľa Krisztiána Németha je v pláne vytvorenie tímu U23, ktorý by fungoval na profesionálnej úrovni.

„Dúfam, že ten čas skutočne príde, pretože ak si vezmeme schému zahraničných mužstiev, prechodný tím u nich zohráva skutočne dôležitú funkciu. Pri svojom fyzickom vývoji to chalanom pomôže. Tento ročný prechod a nastavenie na dospelý futbal je potrebný.“

Pri B-tíme pôsobíš ako hrajúci tréner, popri tom si pôsobil aj pri U19 ako asistent Krisztiána Németha. Aké ťažké bolo skĺbiť tieto tri funkcie?

„Nebolo to jednoduché, najmä spočiatku boli dni, keď mladí mali tréning ráno i poobede, plus Vrakúň večer o šiestej. Tam som trénoval i ako hráč a viedol som aj tréning. Bolo to trochu vyčerpávajúce, avšak chvalabohu, v závere jesene som hral len vtedy, keď som musel a bolo nás málo, a vyšlo to tak, že ani Miki Radványi nemohol poslať hráčov, alebo práve na danom poste sme nemali hráča. Nebolo to ľahké, ale vyriešili sme to.“

Tvoju aktívnu kariéru preťalo ťažké zranenie. Po zdravotnej stránke si už v poriadku?

„Nemal by som, ak by som mal viac času na seba. Ako 35-ročnému by som potreboval občas masáž, deň-dva oddychu na posilnenie kolena. Keďže som na to teraz nemal čas, vyskočili staré zranenia, ohlásili sa operované časti môjho tela.”

Jeden z kľúčových hráčov mužstva Ladislav Belkovics, ktorý sa s jedenástimi gólmi stal jesenným kráľom strelcov tretej ligy, je popri tom aj tvojím pomocníkom. Ako sa dalo na neho spoľahnúť?

„Na sto percent. Navštevujem trénerský kurz UEFA, mesačne sme mali 3-4 dni školu. Keď som nemohol viesť tréningy, so všetkým som ho mohol poveriť. Prekonzultovali sme tréningovú tému, všetko pripravil a úlohy vyriešil na sto percent.“

V mužstve je ešte jeden skúsený hráč, bývalý reprezentant, Branislav Fodrek. Ako sa dostal do Vrakúne?

„Minulú zimu sme sa borili s nedostatkom útočníkov. V tom čase aj on premýšľal nad budúcnosťou a popri hráčskej kariére sa chcel venovať trénovaniu mládeže. Pravda, on by mal ešte aj na vyššiu súťaž, ale zdravie mu to nedovolí. Býva desať kilometrov od Senca a prišiel na zavolanie Krisztiho Németha. Braňo je kvalitný ofenzívny hráč. Chceli sme to skombinovať tak, aby v Senci mohol trénovať mlaď a k nám chodil trénovať v piatok a cez víkend hrať. Týmto si navzájom pomôžeme. Táto verzia bola dobrá, pretože na jar nám veľmi pomohol, strieľal góly, a vo veľkej miere sa podieľal na postupe. Celé to fungovalo, kým neprešiel od seneckej U17-ky k U19 ako hlavný tréner. Oba tímy hrajú prvú ligu, ale U19 precestuje celé Slovensko, vrátane Prešova a Košíc, tým pádom už nemohol prísť na každý zápas, nemohol chodiť ani na piatkové tréningy. V posledných piatich zápasoch sme boli oslabení aj pre jeho neúčasť, navyše Miki Radványi tiež nemohol poslať hráčov.“

Bude hrať Fodrek u nás aj na jar?

„Ešte nevieme, ani s ním sme sa ešte nerozprávali. Odvtedy, čo v Senci prevzal starších dorastencov, prichádzajú výsledky, už nie sú poslední. Senec je pre nás tiež dôležitým tímom, je potrebné, aby za zachránil. Treba si preto premyslieť, či dokážeme vôbec skombinovať tieto dve možnosti.“

Ako vyzerá program mužstva počas zimnej prestávky?

„Končili sme Žlto-modrými Vianocami, prípravu začneme 12. januára. Budeme sa pripravovať v domácom prostredí. Jarná sezóna sa začína koncom prvého marcového víkendu, 7. a 8. marca.“

Ako začínajúci tréner, aké sú tvoje prvé skúsenosti a budúce ambície?

„Bol to môj prvý polrok. Každý človek musí mať vyššie ambície, to je zdravé. Na druhej strane treba veci vidieť aj reálne. Mne napríklad ešte chýba najvyššie trénerské vzdelanie, čaká ma záverečná skúška a dokončenie výstupnej práce. Mojou najbližšou ambíciou je to úspešne skončiť, potom by som rád získal profi licenciu a niekedy v budúcnosti trénoval na najvyššej úrovni.“

Želáme k tomu veľa úspechov!

„Ďakujem pekne.“