Andreas, ako si videl sobotňajšie víťazstvo v Podbrezovej?
„Bol to veľmi náročný zápas. Hrať na tomto povrchu bola veľká výzva. Pred výkopom sme vedeli, že to bude boj počas celých deväťdesiatich minút. Najdôležitejšie bolo získať tri body a tento cieľ sa nám podarilo splniť. K víťazstvu sme potrebovali aj kúsok šťastia, no počas jesene sme postrácali pár bodov po vyslovene smolných zápasoch. Osud nám teraz aspoň niečo vrátil. Domáci v prvom polčase trafili brvno a v druhom sme zase veľmi dobre bránili. Hoci mal súper niekoľko nebezpečných striel, s týmto prístupom a bojovnosťou sme si zaslúžili vyhrať. Počas jesene sme odohrali zápasy, v ktorých sme trafili konštrukciu bránky až päťkrát, no v sobotu nám na gól a víťazstvo stačila jedna šanca.“

Počasie sa podpísalo pod stav ihriska, čo bolo vidieť aj z tribúny. V čom spôsoboval najväčšie ťažkosti?
„Lopta veľmi skákala, preto nám pressing nefungoval podľa predstáv. Domáci sa potom relatívne ľahko dostávali po krídlach k centrom. V druhom polčase, vedomí si náskoku, sme už ani veľmi nechceli vymýšľať, zamerali sme sa najmä na defenzívu a kontry. Cez prestávku sme si povedali, že sa budeme snažiť udržať stav 0:1 a odniesť si tri body.“

Cez víkend sa skončila jesenná časť sezóny, na zimnú prestávku odchádzame z druhého miesta. Ako hodnotíš uplynulý polrok?
„Po mojom príchode som vyhlásil, že mojím hlavným cieľom je pomáhať mužstvu a mladším spoluhráčom. Chceme skončiť na prvom mieste, preto som prišiel do DAC-u. Verím, že v budúcom roku bude na naše zápasy chodiť ešte viac divákov a dotlačia nás k historickému úspechu. Myslím si, že máme za sebou veľmi vydarenú jeseň, iba dvakrát sme počas nej prehrali. Som hrdý na naše mužstvo. Ako som už spomenul, viaceré zápasy sme mali vyhrať vyšším rozdielom, no napokon sme v nich prišli o body. Keby sme z nich dva-tri zvládli, mohli sme so šesťbodovým náskokom zimovať prví. V budúcom roku budeme spoločne pokračovať v boji o naše ciele.“

Aké sú tvoje plány na zimnú prestávku?
„Včera som bol na svadbe jedného kamaráta a následne chcem oddychovať doma, s mojimi najbližšími. Pôjdeme aj na trojdňový výlet do rakúskych hôr, pretože syn chce lyžovať, ja sa budem, samozrejme, iba pozerať. V tridsiatke už musím začať s individuálnym tréningom o čosi skôr, pretože nás určite čaká náročná príprava s postupným zvyšovaním záťaže. Dovtedy sa budem udržiavať v kondícii tenisom s priateľmi.“