„Moji rodičia sa narodili v Bosne, kde sa aj zoznámili a kde do roku 1996 žili. Vtedy sa presťahovali do Rakúska, dva roky pred mojím narodením. Ja som prišiel na svet vo Viedni a celý život som prežil v Rakúsku. V škole aj v kluboch sme rozprávali po nemecky, doma zasa jazykom mojich predkov. Aj preto sa so spoluhráčmi z Balkánu Krstovićom, Balićom či Fazlagićom bez problémov dohovorím,“ začal rozprávanie o svojom pôvode Ahmet Muhamedbegovic, 23-ročný obranca DAC-u. „V Bosne, neďaleko Tuzly, stále žijú naši príbuzní - strýkovia, tety, bratranci či sesternice. Z času na čas ich chodíme navštíviť.“

Na dotaz, komu by vo vzájomnom súboji Rakúska a Bosny fandil, odpovedal: „Je to veľmi ťažká otázka, na ktorú nemám dobrú odpoveď. Hoci moji rodičia pochádzajú z Bosny, narodil som sa v Rakúsku. Momentálne fandím viac Bosne, ale inak je to päťdesiat na päťdesiat.“

Aki, ako ho spoluhráči prezývajú, prišiel do Dunajskej Stredy vlani v júli. Vo Fortuna lige si odvtedy pripísal 33 štartov, v aktuálnej sezóne chýbal len v jednom zápase. „Bývam v obci Leopoldsdorf, asi 25 minút od slovensko-rakúskych hraníc. Po dvojfázových tréningoch či večerných zápasoch prespávam v hoteli Bonbón, inak ale chodím domov.“ Dôvod je jasný - čaká ho tam snúbenica Amra, s ktorou si už tento piatok povedia áno. „Bude to menšia svadba v okruhu najbližších, pozvaných je približne 20-25 hostí. O jedenástej pôjdeme na radnicu, ktorá stojí približne sto metrov od nášho domu. Oslava bude v reštaurácii a pokračovať budeme u nás doma. Amra pracuje v rovnakej firme ako môj brat a prvýkrát sme sa stretli pred piatimi rokmi na veľkej firemnej párty. Po roku sme na seba znovu narazili na jednej svadbe a vtedy sme sa zblížili. Začali sme si písať a po mesiaci sme sa rozhodli, že to skúsime spolu.“

Okrem svadby čaká dvojicu aj ďalšie veľké dobrodružstvo. Už o pár mesiacov sa totiž stanú rodičmi. „Podľa lekárov to bude chlapec a narodiť by sa mal okolo 19. decembra. Máme vybrané už aj meno, volať sa bude Aris. Obidvaja máme meno na písmeno A, takže sme hľadali v tomto duchu.“

Do DAC-u prichádzal s jasnými predstavami a plánmi. Do akej miery sa mu doteraz splnili? „V minulej sezóne sa nám nepodarilo dosiahnuť tabuľkový cieľ, ale nakoniec sme sa kvalifikovali do pohárovej Európy cez baráž, takže čiastočne sme to napravili. Pod vedením nového trénera a jeho štábu sme nový ročník odštartovali celkom dobre, darilo sa nám v Európe a dúfam, že v ďalších týždňoch budeme stúpať v tabuľke. Vieme, že to bude náročné, ale kvalitu na to určite máme. V mužstve je veľa vynikajúcich hráčov s dobrým charakterom.“

Každý tréner má svoje vlastné metódy. Ako si Ahmet Muhamedbegovic užíva tréningy pod vedením Adriana Guľu? „Veľmi, pretože sa podobajú rakúskemu štýlu. Chceme hrať dominantný futbal a napádať počas celých 90 minút. Mám to veľmi rád. Pod jeho vedením som zažil aj svoje prvé zápasy v európskych pohároch, čo si nesmerne cením. Vlani sme narazili na Partizan Belehrad, ale to bolo krátko po mojom prestupe a oba zápasy som sledoval len z lavičky. Teraz som zasiahol do troch zápasov Konferenčnej ligy a duel v Bukurešti proti FCSB pred 44-tisíc divákmi bol doteraz najväčším zážitkom mojej kariéry. Chcem sa, samozrejme, zlepšovať každým dňom a cítim, že pod Adrianom Guľom sa mi to darí.“