„Moje pocity sú fantastické, pretože sme išli do Trenčína s cieľom získať tri body a potešiť fanúšikov. Bol to náročný zápas, vedeli sme, že nás čaká kvalitný a agresívny súper. Po prvej červenej karte sme neboli dostatočne trpezliví, chceli sme hrať príliš rýchlo. V dvojnásobnej presilovke však prišli šance a čo je najdôležitejšie, boli sme trpezliví a nakoniec sme dosiahli hladké víťazstvo. Sme veľmi šťastní. Pri mojom prvom góle sme dobre kontrolovali hru a prišla dobrá prihrávka z krídla. Krátko predtým som myslel na to, že pôjdem do šestnástky pýtať si loptu. Našťastie sa mi ju podarilo trafiť vonkajšou stranu ľavého kolena tak, že skončila v sieti. Bol v tom aj kus šťastia, ale som rád, že z toho bol gól. O tom, že pôjdem kopať penaltu, nebolo pochýb, keďže som už predtým strelil gól a bol som dostatočne sebavedomý. Som veľmi rád, že na reprezentačný zraz odchádzam po dvoch strelených góloch a hladkom víťazstve, pretože to dobre vplýva na moje sebavedomie. Teraz sa musím sústrediť na to, aby sa mi darilo aj tam. Verím, že dostanem šancu a ukážem, že som opäť v starej forme,“ povedal po stretnutí Trenčín-DAC (0:4) Zsolt Kalmár, ktorý v sobotu strelil svoj 40. a 41. gól vo Fortuna lige. A to znamená, že v historickom rebríčku najlepších prvoligových strelcov DAC-u predstihol druhého Mikuláša Radványiho a za vedúcim Pavlom Diňom zaostáva už iba o 8 gólov.

Náš kapitán sa od dnešného dňa pripravuje s reprezentačným výberom. Zverenci Marca Rossiho sa vo štvrtok o 20.00 h predstavia v Luxemburgu a v nedeľu o 20.15 h privítajú Grécko. Kalmár si môže najcennejší dres obliecť po dlhej, vyše 19-mesačnej prestávke. Naposledy reprezentoval svoju krajinu v marci minulého roka na umelom ihrisku v Andorre - a utrpel tam vážne zranenie kolena. V sobotu v Trenčíne hral odvtedy prvýkrát na podobnom povrchu. „Vôbec som nemyslel na to, že je to prvý zápas na umelej tráve od môjho ťažkého zranenia v Andorre. Už som to v sebe uzavrel. Cez týždeň sme trénovali aj na umelej tráve a trénerovi Adrianovi Guľovi som povedal, že sa cítim pripravený. S tímom trénujem štyri-päť mesiacov, pravidelne zaťažujem koleno. Predchádzajúce zranenia neriešim."

Veľkú zásluhu na našom sobotňajšom úspechu malo 466 fanúšikov, ktorí odprevadili mužstvo pod hrad Matúša Čáka. „Fanúšikovia vytvorili skvelú atmosféru, cítili sme sa ako doma. Po víťazstve bolo celé mužstvo v extáze, užili sme si fantastickú oslavu s fanúšikmi. Dúfam, že zažijeme ešte veľa podobných chvíľ. Musíme pokračovať v podobných výkonoch, tímovosti a pracovitosti. Vieme, že miestami musíme hrať lepšie, ale spojenie našej tímovej práce a vôle so silou fanúšikov vždy prináša víťazstvo.“