Kedysi boli vo futbale zaujímavé len dve čísla: počet gólov domáceho mužstva a počet gólov hosťujúceho mužstva. Dnes sa však na nás valia čísla z každej strany. Možno to niektorým z vás lezie na nervy, ale radíme vám, zvyknite si, pretože bude už len horšie. Čísel bude stále pribúdať. Najnovší fenomén je rýchlosť. Určite ste počas európskeho šampionátu zaregistrovali rebríčky najrýchlejších futbalistov na turnaji. Nedalo sa to nevšimnúť, pretože komentátori naprieč celým kontinentom to dookola omieľali. Tomu namerali toľko a tomu zase toľko. Všetkých zaujímalo, kto je aký rýchly, ale iba málokoho, čo vlastne daný hráč so svojou rýchlosťou dokáže na trávniku spraviť. Ak vezmeme do úvahy, že žijeme v dobe povrchnej, tak je to v podstate logický dôsledok.

Moderný futbal sa vyvíja dobrým smerom, ale neznamená to, že všetko, čo so sebou prináša, je automaticky dobré. Možno to nie je na prvý pohľad viditeľné, ale jeden zo sprievodných javov moderného futbalu je, že futbalistov - a teraz máme na mysli futbalistov v klasickom význame slova - začali z hracej plochy vytláčať atléti. Reč je o hráčoch, ktorí nedostali do vienka výnimočný futbalový talent, no sú veľmi rýchli a skvele fyzicky pripravení. Dômyselnej prihrávky sa od nich nedočkáte, ale zase dokážu v plnom šprinte zaútočiť cez celé ihrisko a následne sa okamžite zapojiť do vysokého pressingu, ktorý zakončia ziskom lopty.

Pre futbalistov v klasickom význame slova to nie je jednoduchá situácia, no tí vnímaví si dokážu poradiť. Autor evolučnej teórie Charles Darwin tvrdil, že neprežije najsilnejší či najinteligentnejší, ale ten, ktorý sa najlepšie prispôsobí zmene. Do tejto skupiny bezpochyby patrí maďarský stredopoliar Dunajskej Stredy András Schäfer, ktorý je prototyp moderného futbalistu. Nie je najtalentovanejší a ani najrýchlejší, no napriek tomu patrí pravidelne medzi najlepších hráčov na trávniku. A je úplne jedno, či proti nemu stojí nemecký národný tím alebo FK Pohronie. Schäfer hrá futbal tak, že keď ho sledujete v akcii, zabudnete na všetky čísla a podobné veci. Venujete mu pozornosť, pretože viete, že už čoskoro predvedie niečo, o čom môžu atléti len snívať.

V piatok sa Dunajská Streda predstavila v Žiari nad Hronom. Jej protivník bol tím, ktorý v minulej sezóne obsadil v tabuľke deviate miesto. Na prvý pohľad ľahká úloha, ale to môže povedať len ten, kto nikdy nevidel naživo bojovníkov z Pohronia. Proti nim sa nikdy nehrá ľahko. Dunajská Streda sa o tom opäť presvedčila. Áno, prvé dva góly im domáci darovali, ale to neznamená, že zvyšok stretnutia bol pre hostí prechádzka ružovou záhradou. Ani náhodou. Pohronie dobiedzalo a jeho hráči chodili bez milosti do každého osobného súboja. Dunajská Streda však vždy našla riešenie. To preto, lebo na trávniku mala futbalistu, ktorý vo svojom slovníku nemá výrazy ako „nedá sa“ alebo „to nie je možné“. Kde ostatní vidia koniec, tam on vidí začiatok. A preto, ak vám ešte niekto niekedy povie, že naša liga nestojí za nič, položte mu túto otázku: A videl si Andrása Schäfera?

Tento článok bol zverejnený dňa 31.8.2021 v tlačenej verzii denníka Šport, strana 11
Autor: PETER JAČIANSKY