Vaša kariéra je všeobecne známa. Na ktoré obdobia z nej si najradšej spomínate?

„Zažil som viacero pekných chvíľ. Napríklad debut v národnom tíme. Keď prvýkrát počuješ štátnu hymnu, je to úžasný pocit. Veľmi pekné obdobie som strávil v Stuttgarter Kickers. Bol to profesionálny klub, ale menší, viac rodinný. Mal som tam množstvo priateľov a v poslednej sezóne som sa stal s 21 gólmi kráľom strelcov. Prvýkrát som pravý profesionalizmus zažil vo Wolfsburgu. Tvorili sme výborné mužstvo s množstvom kvalitných hráčov. Krásny moment bol, keď som dal osem góly v štyroch zápasoch, a v priebehu jedného mesiaca sa mi zmenil život. Viac si ma všímali noviny, televízia. Ale počas kariéry som sa naučil, že vo futbale sa všetko rýchlo mení, raz si hore, o chvíľku môžeš byť dole. Mal som rôzne zranenia, absolvoval som dvanásť operácií. Preto treba byť psychicky veľmi silný, a práve v tomto období som sa veľa naučil. Rád spomínam aj na šesť mesiacov v Japonsku. Spoznal som novú kultúru, veľmi milých ľudí. Spočiatku to bolo náročné, najmä kvôli jazyku, pretože Japonci nehovorili príliš po anglicky. A to ich písmo... Prídeš do obchodu kúpiť mlieko, ale nevieš, ktorá krabica je tá správna. Tak som kúpil všetky a doma som skúšal, v ktorej je mlieko. Sú to pekné spomienky, takto som sa učil a rozvíjal aj mimo futbalu. Vyhrali sme pohár a skončili druhí v J-League. Po Japonsku nasledoval Hoffenheim, v tom čase treťoligový. Viacerí sa ma pýtali, či som a zbláznil, že idem do tretej ligy. Mal som viacero možností, ale zaujal ma projekt, ktorý majiteľ rozbiehal. Sedel som s ním, videl som jeho plány a predstavy. Navyše, narodil som sa 30 kilometrov odtiaľ. Prijal som ponuku, rok a pol som bol hráčom, postúpili sme do druhej ligy. Potom si ma Ralf Rangnick vybral za asistenta. Bolo to nádherné obdobie. Išli sme krok za krokom - postup do Bundesligy, nový štadión, nová mládežnícka akadémia, nové tréningové centrum.“

Prečo ste prijali ponuku DAC-u? Z Bundesligy prichádzate na Slovensko, čo vás presvedčilo?

„Keď som prvý raz hovoril s ľuďmi z klubu, mal som pocit, že sú úprimní. V mnohom mi to pripomína Hoffenheim. Takisto chcú napredovať postupne - nová infraštruktúra, nový štadión, nové mládežnícke centrum. Videl som, že majú predstavu o smerovaní a budúcnosti, a chcem byť súčasťou tohto projektu. Z rozhovoru s majiteľom, prezidentom a s ostatnými ľuďmi z vedenia som vycítil, že to myslia vážne a nie sú to len prázdne reči. Často počujete o rôznych projektoch, ale tu som mal pocit, že je to naozaj seriózne. Videl som, že na projekte už začali aj robiť. Majiteľ má dlhodobú víziu, chce napredovať postupnými krokmi. Aj ľudia sa musia vyvíjať, príliš veľké zmeny naraz nie sú dobré. Podobne zmýšľal pán Hopp v Hoffenheime. Cieľom je vychovávať futbalistov, zároveň postupne posilňovať mužstvo. Naraz nemôže hrať príliš veľa mladých. Na to, aby sa vyvíjali, potrebujú okolo seba skúsených spoluhráčov. Vráťme sa však k otázke. Mal som na stole viacero ponúk, ale pre mňa je podstatný projekt. Ako tréner považujem za dôležité vidieť budúcnosť klubu. Prišiel som sem, lebo za dva, dva a pol roka sa dajú urobiť veľké zmeny. Viete zmeniť mužstvo, preniesť svoju filozofiu a štýl hry. Keď som ako hráč odchádzal z nejakého klubu, bolo pre mňa dôležité vidieť, že som zanechal nejakú stopu, že to, čo som robil, bolo dobré. Vtedy som cítil, že už môžem ísť ďalej. Niečo podobné chcem zažiť aj tu. O desať rokov možno budem počuť, že DAC hrá semifinále Ligy majstrov, je možné, že aj so mnou. Chcem pomôcť tomuto veľkému projektu.“

Na aké dlhé obdobie ste podpísali zmluvu?

„Na jeden a pol roka, s opciou na ďalší. Ale dĺžka kontraktu a peniaze neboli pre mňa rozhodujúce. Najdôležitejší bol projekt, ktorý ma oslovil. Ak si človek robí svoju robotu dobre, vtedy nerozhoduje, akú má zmluvu.“

Z pozície asistenta vám bude pomáhať Dean Računica. Prečo padol výber práve na neho?

„Poznám ho, aj jeho futbalový životopis. Je to výborný tréner, pracoval s množstvom chorvátskych hráčov, ktorí teraz hrávajú v európskych top kluboch. Aljoša ho tiež veľmi dobre pozná. Bude to naša prvá spolupráca, ale mám množstvo informácií o jeho štýle práce a myslení. Pre mňa je jeho prítomnosť veľmi dôležitá.“

Trénerský štáb rozšíril aj Balázs Borbély, ktorý doteraz pôsobil vo funkcii trénera B mužstva a zároveň bol asistentom pri staršom doraste.

„Balázs je trénerom druhého tímu a chcel som, aby pomáhal aj pri áčku. Je to mladý tréner a dobre pozná mladých hráčov, vrátane dorastencov. To je pre mňa podstatné. Ak máme v klube mladého talentovaného hráča, chcem o ňom vedieť.“

Ktorá mentalita je vám bližšia - nemecká, alebo chorvátska?

„V Chorvátsku mi hovoria Nemec. Mentalita, ktorú poznám a v ktorej som vyrastal, sa líši od tej chorvátskej. Ak si dohodneš stretnutie na siedmu, tak to je 7:00, a nie 7:01 alebo 7:10. Podobne je to aj v živote a v tréningu. Nehovorím, že je to zlé, ale v Chorvátsku žijú ľudia troška inak, pomalšie. Ak sa narodíš a vyrastáš v Nemecku, zvykneš si na tamojšie pravidlá. Prichádzam zo Stuttgartu a ľudia mi nehovoria, že som Chorvát. Hovoria, že som švábsky Chorvát. Som mix Nemca a Chorváta, a to je podľa mňa fajn. Mám rád disciplínu, rešpektovanie pravidiel. To je pre mňa veľmi dôležité, pretože som tímový hráč. Rád pracujem v tíme, správnu komunikáciu s vedením, kolegami a hráčmi považujem za kľúčovú. Sme tu, aby sme spolu dosiahli veľké veci. Niekedy možno bude potrebné zdvihnúť hlas, ale vždy to bude v prospech spoločného cieľa.“

Prezraďte nám niečo viac o svojom pôvode. Vaši rodičia sú Chorváti?

„Moji rodičia pochádzajú z Bosnie, otec z Mostaru a mamička zo Široki Brijegu. Ja som sa narodil v Nemecku, rodinu máme v Chorvátsku. Môj život je spätý s Nemeckom, tam som chodil do školy a hral futbal. Dúfal som, že v závere kariéry si zahrám v Chorvátsku, ale nevyšlo to. Kariéru som ukončil v Hoffenheime, začal som sa venovať trénerstvu, odišiel som do trénerskej školy v Kolíne a už to s pôsobením v Chorvátsku nevyšlo. Ale nevadí, aj takto som spokojný.“

Koľkými jazykmi sa dohovoríte?

„Nemecky, chorvátsky a anglicky. Ale moja angličtina nie je príliš dobrá.“

A ako ste na to s japončinou?

„Tú neovládam, hoci za šesť mesiacov sa na mňa nalepilo zopár výrazov. Japoncom sa páčilo, že som sa chcel učiť ich jazyk. Ja som otvorený novým veciam, potrebujem sa adaptovať na prostredie, v ktorom pôsobím. Takto je to aj so slovenčinou. Nehovorím, že ňou budem do roka perfektne hovoriť, ale budem sa ju učiť. Uľahčí mi to robotu, priblíži k ľuďom a posunie vpred aj náš projekt. Chorvátčina je celkom podobná, takže to bude o niečo ľahšie. A počul som, že väčšina fanúšikov DAC-u hovorí po maďarsky, takže ma čaká štúdium ešte jedného jazyka. (smiech)“

Aké máte skúsenosti so slovenským futbalom? Čo ste o ňom vedeli pred príchodom do DAC?

„V prvom rade musím spomenúť reprezentáciu. Len štyri krajiny ešte nestratili ani bod v kvalifikácii ME, Slovensko patrí medzi nich. Vo Wolfsburgu som päť rokov hrával s Miroslavom Karhanom. Miro bol veľmi dobrý futbalista, vždy nechal srdce na ihrisku. V súčasnosti sa v Európe veľa hovorí o slovenskom futbale. Myslím si, že pre slovenskú mentalitu je príznačná tvrdá práca, hráči sú fyzicky veľmi silní, a to je dobrý základ pre ďalšiu, futbalovú nadstavbu. Teraz budem mať dosť času lepšie spoznať slovenský futbal.“

A čo Fortuna liga? Aký máte prehľad o jej účastníkoch?

„Viem, že top kluby sú Žilina, Slovan a Trenčín. Počul som, že Slovan kúpil útočníka za 400 tisíc eur, čo je veľký transfer a hovorí o tom, že klub má silného sponzora. Budeme pracovať krok za krokom, aby sme sa k tejto špičke postupne priblížili. Určite to nepôjde za dva mesiace, ale chceme ísť postupnými krokmi. Videl som množstvo zápasov na videu a viem, že sme na jeseň deväťkrát remizovali a vonku sme nedokázali vyhrať. Ak mužstvo deväťkrát remizuje, niečo mu chýba. Na týchto veciach musíme popracovať. V tíme máme zopár veľmi zaujímavých hráčov, v dobrom futbalovom veku. Treba s nimi tvrdo pracovať, aby dokázali zo seba dostať maximum v prospech tímu. Prioritou najbližších dvoch-troch týždňov je spoznať hráčov, aby som ich cítil a oni cítili mňa. Aby mi rozumeli a chápali, čo od nich požadujem, ako chcem hrať. Potom už začneme pracovať na hernom systéme. Podľa videného máme dobrých hráčov, s veľkým potenciálom, ktorý ale nie vždy vidno v zápasoch. Profesionálny futbal vyžaduje, aby ste dokázali tvrdo pracovať na tréningu a prenášali to do zápasov.“

Koľko jesenných zápasov mužstva ste videli?

„Asi 5-6, vrátane prehry 3:1 v poslednom kole. Ale o detailoch budem najskôr hovoriť s mužstvom.“

Viackrát ste použili slovo filozofia. Ako charakterizujete vašu futbalovú filozofiu?

„Dôležité je vyvíjať tlak na súpera a získať loptu. Chcem naučiť svoj tím hrať deväťdesiat minút nátlakovo, aktívne. Nie je dôležité držať loptu, ale mať zápas pod kontrolou. Súper môže mať loptu, ale my musíme vedieť, čo chceme hrať. Mám rád rýchlu hru, bez zbytočného vodenia lopty a zbytočných dotykov. Keď získame loptu, musíme sa rýchlo presunúť do voľných priestorov, prenikať do súperovej šestnástky, vytvárať si šance a strieľať góly. Nemám rád defenzívnu hru, stáť a čakať dvadsať metrov od vlastnej brány, to nie je môj stýl. Kľúčovou vecou mojej filozofie je, aby mužstvo bolo kompaktné a získalo loptu od súpera. Typickým príkladom je vlaňajšie semifinále Ligy majstrov Bayern-Real. Desať hráčov Realu bránilo, vrátane Ronalda a Balea, a zo smrteľných protiútokov rozhodlo o postupe. V modernom futbale je dôležité obetovať sa pre tím. Alebo si zoberme Barcelonu spred pár rokov. Hovorili o nej, že má výborných hráčov a hrá krásny futbal. Ale menej sa hovorilo o detailoch, o tom, že neustále držali súpera pod tlakom. Ak mal súper loptu, dvaja-traja hráči ho okamžite napádali. Keď som spolupracoval s Ralfom Rangnickom, na každom tréningu sme na tom robili. Je to výborná cesta, páči sa mi táto filozofia. Ale dôležité je, aby aj hráči zmýšľali rovnako. Ďalšou súčasťou mojej filozofie je vytváranie pozitívnej atmosféry v kabíne. Samozrejme, nie príliš uvoľnenej. Kto chce dosiahnuť úspech, musí tvrdo pracovať. Ak chceš byť lepší ako súper, musíš robiť viac. Toto neplatí len vo futbale. Ak chceš v niečom vynikať, potrebuješ to skúšať, trénovať. Ak chceš strieľať góly, musíš si po tréningu vyskúšať stokrát vystreliť na bránu. A najbližšie strelíš dva-tri góly. A ak nie najbližšie, tak v budúcnosti určite. Ak si vytvoríš automatizmy, v zápase to budeš mať oveľa jednoduchšie. Toto je moja predstava o futbale.“

Uprednostňujete výhru 1:0, alebo remízu 4:4?

„V profesionálnom futbale je kľúčový výsledok. Ale dôležitý je aj výkon hráčov, či hrajú to, čo od nich očakávame. Viem, nemôžeš dokola hovoriť, že sme hrali pekne a dobre, keď prehrávaš jeden zápas za druhým. To nie je profesionálne. Profesionálny prístup je, keď ideš do každého zápasu s cieľom vyhrať. Chcem hrať dobre, ale viem, že tento proces netrvá štyri-päť týždňov. Potrebujeme čas. Náš projekt je o postupných krokoch, takže aj hráči sa musia zlepšovať krok za krokom, zo dňa na deň.“

Čo môžu čakať fanúšikovia od mužstva v jarnej časti?

„Kľúčové bude čo najskôr opustiť nebezpečné zostupové pásmo. Treba sa sústrediť na každý jeden zápas a po sezóne uvidíme, ako na tom v skutočnosti sme.“

K dobrým výsledkom potrebujeme aj kvalitných hráčov. Jesenný káder zostal takmer pokope a počas zimnej prípravy ho vystužilo viacero posíl. Máte v talóne ešte ďalšie príchody?

„V prvom rade chcem vidieť, čo je v týchto hráčoch. Kto nám dokáže pomôcť a kto nie. V profesionálnom futbale nikdy nevieš, čo sa stane o dva-tri týždne. Momentálne mám týchto hráčov, a rád s nimi robím. Ťažko teraz povedať, ako budem vidieť veci o pár mesiacov, keď už budem mať lepší obraz o hre mužstva. Môžeš celé dni pozerať videá, ale najlepšie je s hráčmi denne pracovať. Len tak naozaj spoznáš ich myslenie a prístup. Zatiaľ nás posilnili Ivan Sesar, Marin Ljubičić, Branislav Ľupták, brankár Polaček a Michalík, a budeme robiť s týmto kádrom.“

V utorňajšom prípravnom stretnutí v Senci sme hrali v rozostavení 4-2-3-1. Ako sa rodila zostava?

„Uprednostňujem rozostavenie 4-3-3 alebo 4-1-4-1, ale musím brať do úvahy aj to, akých hráčov mám k dispozícii. A týchto hráčov treba adaptovať do herného systému. Aj v budúcnosti chcem použiť rôzne variácie, aby sme neboli ľahko čitateľní. Možno budeme hrávať 4-3-3, možno 4-1-4-1, a možno 4-2-3-1. Chcem mužstvo pripraviť na viacero variant.“

Čo odkážete fanúšikom a čím ich pozývate na tribúny?

„Denne tvrdo pracujeme na tom, aby sme im ponúkali dobrý futbal. Verím, že keď budeme hrať dobre, budú chodiť v hojnom počte. Ale viem, že na to nestačí pár týždňov. Pracujeme tvrdo, aby sme mohli hrať atraktívny futbal.“

Príde za vami aj manželka?

„Áno, už sa teší do Dunajskej Stredy, musí však predtým vybaviť nejaké papiere doma v Stuttgarte. Čoskoro príde a zostane tu so mnou.“