„Štát sa správa ako diktátor,“ hovorí majiteľ DAC-u v súvislosti s opätovným zavedením obmedzeného počtu divákov na športových podujatiach.
Včera, 1. septembra 2020 vstúpil do platnosti zákaz organizovať a usporadúvať hromadné podujatia, športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy v jednom okamihu v počte nad 1000 osôb. Opatrenie zatiaľ platí počas mesiaca september čo pre nás znamená, že na zápasoch Fortuna ligy DAC-Ružomberok a DAC-Trenčín môže byť prítomný len uvedený počet účastníkov.
Prečítajte si vyjadrenie majiteľa DAC-U Oszkára Világiho v súvislosti s uvedeným zákazom:
„Boli sme trošku prekvapení z tohto rozhodnutia, pretože sme počítali s tým, že aj naďalej môžeme hrať pred divákmi - aspoň vo výške 50 percent kapacity štadióna. Naše prekvapenie pramení z presvedčenia, že doterajšie zápasy neukázali, že by sme boli nejakým ohniskom nákazy. Po žiadnom stretnutí orgány neevidovali navýšenie počtu infikovaných v lokalitách, kde sa zápasy odohrali. Zdá sa nám, že opäť trestáme tých, ktorých je najľahšie trestať, lebo my sa nevieme brániť. Celé leto sme mali otvorené kúpaliská, ľudia mohli voľne cestovať a teraz, keď zistíme, že to všetko má svoje dopady, zrazu prídeme s myšlienkou trestať športové kluby, lebo oni sú ohniskom.
Mne najviac vadí to, že sa štát začal správať ako nejaký diktátor, ktorý nám povie, že nemôžeme robiť našu prácu a nechce s nami o tom ani diskutovať. Napriek tomu si myslím, že k dispozícii máme milión riešení. Keď sú nejaké obavy, môžeme o tom diskutovať. Teraz nehovorím len o športových kluboch, ale aj o podnikateľskej sfére. Vieme nájsť riešenia, ktoré by boli možno zároveň riešením aj pre štátne orgány, ale oni si nás nechcú vypočuť. Oni si myslia, že čo hovoria, je najlepšie, oni sú najmúdrejší a my, ktorí žijeme tu dole, by sme ich mali počúvať ako bohov. Toto je veľmi zlý prístup k riešeniu problémov.
Hovoria, že keď ľudia opúšťajú štadión, môžu sa stretnúť vo veľkom počte. My ale dokážeme ľudí púšťať aj postupne, máme osem vstupov a vieme si to zorganizovať. Ľudia chodia po zápase na pivo. A inokedy nechodia? Potom povedzme, že ľudia nemôžu chodiť na pivo. Prečo to povieme tak, že fanúšikovia nemôžu ísť na futbalový zápas, aby potom nešli na pivo? Ľudia tie zápasy, na ktoré nemôžu ísť, pozerajú v puboch a v reštauráciách, kde je ešte väčšia možnosť infikovania. O tomto ale nechcú ani diskutovať.
Myslím si, že aktuálne dianie je v každom prípade nepochopiteľné pre športové kluby. A to nehovorím iba o futbale, ale aj o hokeji, o hádzanej a o iných športoch. Na druhej strane si nemyslím, že toto je správny prístup štátu k svojim občanom.
Samozrejme, chceme vyvolať diskusiu a potom pokračovať v dialógu. Naďalej pevne veríme, že 12. septembra, keď je na programe najbližšie kolo futbalovej ligy, môžeme hrať aspoň pred kapacitou 50 percent štadiónov. My sme otvorení dialógu, lenže, bohužiaľ, naše hlasy zapadávajú a nikto si nás nechce vypočuť. Verím tiež, že budeme môcť vyvíjať také aktivity, aby štát pochopil, že ľudia, ktorí chodia na futbal, sú rovnako dôležití. My, športové kluby robíme dobro pre väčšiu časť spoločnosti, veď vychovávame deti, staráme sa o mládež. Myslím si, že sme hodní toho, aby s nami viedli normálny a poctivý dialóg.“