Matej Trusa o...

...futbale
„Futbal je moja vášeň. Venujem sa mu od šiestich rokov, keď ma k nemu priviedol otec. Hneď za záhradou máme ihrisko, stále som bol na ňom, v lete aj v zime. Vďaka rodine som si vytvoril kladný vzťah k futbalu, obetovali sa pre moju kariéru. Chodili so mnou na zápasy, s otcom sme pred turnajmi vstávali skoro ráno. Futbal je aj moja práca, ale môžem povedať, že mám najlepšiu prácu na svete. Od začiatku som vedel, že chcem byť profesionálny futbalista. Dlhý čas som tomu veril iba ja, ale ako prichádzali výsledky, začali veriť aj moji najbližší.”

...rodine
„Bez rodiny by som sa nedostal tam, kde som. V každej náročnej situácii, či už futbalovej alebo životnej, sú tu pre mňa, môžem sa na nich obrátiť. Je to môj najužší kruh, kde si nikoho nepustím. Rodina znamená pre mňa všetko. Tvoria ju rodičia, sestra so švagrom, krstný syn Riško, babka a dedko. Mama aj otec pochádzajú z Horoviec, dodnes sme tam doma, takže nemusíme veľa cestovať, aby sme sa všetci stretli. Možno aj preto máme k sebe tak blízko.“

...žlto-modrých farbách
„Už keď som hrával s Michalovcami v Dunajskej Strede, vedel som si predstaviť hrať raz za DAC. Môžem povedať, že som o tom aj sníval. Táto predstava sa mi zdala byť uskutočniteľnou. Neviem, či je to náhoda alebo osud, ale keď zažmúrim oči, sám seba vidím vždy v žlto-modrý farbách. Väčšiu časť kariéry som odohral v týchto farbách. Doma mi aj hovoria, že žltá mi pristane.”

...porovnaní českej a slovenskej ligy
„V Čechách je viac vyrovnaných mužstiev. Nie sú tam až také rozdiely v kvalite, preto sa môže stať, že mužstvo, ktoré skončí na spodku tabuľky, hrá na druhý rok v hornej šestke. Kvalita je porovnateľná s našou ligou, ale na Slovensku sa hrá viac kombinačný futbal. Česká súťaž je o osobných súbojoch, priamočiarosti a rýchlosti. Tamojšia liga je označená ako najsúbojovejšia na svete. Neviem, či je to pravda, ale z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že tých súbojov je tam fakt veľa. Aj z pohľadu medializovania a marketingu je česká liga na vysokej úrovni. Keď som odchádzal do Plzne, mediálna prezentácia slovenskej ligy nebola až taká dobrá, no po dvoch rokoch môžem povedať, že sme sa v tomto smere posunuli. Verím, že to bude stále napredovať, pretože v dnešnej dobe sociálnych sietí a videí je to dôležitá súčasť propagácie našej ligy, ale aj športu.“

...viere
„Som veriaci, čo mám z domu. Ako malý som občas nemal náladu ísť do kostola, ale poslúchol som rodičov. S odstupom času, keď som začal žiť sám, našiel som v tom oporný pilier. Verím, že existuje niečo vyššie ako ja, čo nazývam Boh. Rád sa s tým spájam, je to pre mňa veľmi dôležité. Myslím si, že môžem byť vďačný za všetko, čo v živote mám. Pred každým zápasom sa pomodlím, pred domácim zájdem do kostola. Viem, že mi to pomáha v mojej kariére aj celkovo v živote. Ako malý som nepremýšľal, prečo hrám futbal. Bolo to prirodzené, za čo som tiež vďačný. Keď som si s odstupom času položil otázku, prečo som to tak robil, odpoveď bola, že som jednoducho taký. Aj kvôli tomu som vďačný Bohu.”

...cestovaní
„Som veľký cestovateľ, ale len v trojuholníku hotel - štadión - letisko (smiech). Samozrejme, chcel by som cestovať viac, ale futbal to moc neumožňuje, a keď máme voľno, namiesto zahraničia chodím radšej domov za rodinou. Slovensko poznám už naspamäť, s Michalovcami sme sa nacestovali hore-dole každý druhý týždeň. V Dunajskej Strede je to z tohto pohľadu omnoho lepšie, všetko je bližšie, veľkú diaľku absolvujeme len párkrát za rok. Plzeň ja na zápase Čiech, takže napríklad do Ostravy alebo do Zlína sme cestovali štyri hodiny. Tam mi to však zbehlo akosi rýchlejšie. Možno tým, že to bolo niečo iné, bola to príjemná zmena. S Plzňou sme pochodili dosť krajín v rámci kvalifikácie Ligy majstrov. Veľa som však z tých miest nevidel, len letisko, hotel a štadión. Ľudia si o nás možno myslia, že sme veľkí cestovatelia, ale pravda je úplne iná. Možno budem viac cestovať po kariére.“

...obľúbených tréneroch
„Môj prvý mládežnícky tréner v Michalovciach bol Jaroslav Komenda. On nám vštiepil radosť z hry. Ďalej by som určite spomenul Antona Šoltisa, s ktorým sme mali výborný vzťah. Od hráčov si síce držal odstup, no cítil som, že má ku mne sympatie. On si ma vytiahol z dorastu do áčka a hneď mi aj dal šancu v lige. Som mu veľmi vďačný za to, ako sa moja kariéra v začiatkoch vyvíjala. Ďalším významným trénerom v mojom živote bol Miroslav Nemec, s ktorým som v Michalovciach strávil len polrok, ale veľmi rád na to obdobie spomínam, keďže som potom prestúpil do Plzne. Ako bývalý útočník a kanonier mal skúsenosti s mojou pozíciou, po tréningoch sme veľakrát zostali na ihrisku a drilovali veci. Aj keď sa mi nechcelo, on ma k tomu donútil, za čo som spätne veľmi rád. Spomenul by som aj Adriana Guľu, s ktorým sme sa registrovali dlhšie, ale až v Dunajskej Strede sme mali možnosť spolupracovať. Už predtým sa ma snažil dotiahnuť do DAC-u tréner Joao Janeiro, no vyšlo to až na druhý pokus. Myslím si, že aj za ten krátky čas sme si k sebe našli cestu. Pre mňa je dôležité, aby som mal s trénerom aj osobnejší vzťah.“