Kondičný tréner Dunajskej Stredy a vedec v kopačkách CSABA GÁBRIŠ

Cesty osudu sa niekedy nevysvetliteľne točia v bláznivých serpentínach. Do Dunajskej Stredy pôvodne neprišiel z vlastnej vôle. Iba v hráčskom balíku, ako súčasť kúpy klubu FC Senec. Z vlastnej vôle z nej odišiel, keď trištvrte roka nedostal výplatu. Vrhol sa na štúdiá, skončil Fakultu telesnej výchovy a športu, následne aj doktorandskú nadstavbu. Na Žitný ostrov sa vrátil. V pozícii kondičného špecialistu. Mohol ostať nohami pevne zakorenený do akademickej pôdy vo vedeckom výskume, strmhlav sa však vrhol do futbalového víru. Krútiaci moment ho rýchlo odstredil. Vzdal sa práce v FC DAC 1904, chvíľu ostal bez ponuky, doma s manželkou a trojmesačnou dcérkou. Práve vtedy nabrali veci spád. Vystriedal angažmány v Maďarsku, Škótsku a Rumunsku a po jeho službách siahla opäť Dunajská Streda. V žlto-modrom tábore už zostal, hoci medzičasom stihol absolvovať krátke indické dobrodružstvo. Kondičný tréner Csaba Gábriš sa s nudou skrátka nekamaráti.

Je veľký pedant a pracant. Z predchádzajúceho realizačného tímu ostal v tom novom, vedenom hlavným trénerom Adrianom Guľom, ako jediný. Napriek tomu, že v štábe už jeden špecialista na fyzickú prípravu bol aj je. Martin Kojnok. Gábrišov spolužiak z vysokej školy, výborný kamarát a najmä rovnaká krvná skupina. Pracovný deň trénerov žlto-modrých sa zvyčajne začína okolo ôsmej ráno a takmer nikdy sa nekončí pred šiestou večer. Často trvá dlhšie. Csabovi Gábrišovi strhujúce nasadenie vyhovuje. Vo veciach má rád jasno, vždy chce byť pripravený. Ak to medzi ním a šéfom neladí, ozve sa. Preto z klubu odišiel za éry Marca Rossiho. „Skvelý tréner, veľký líder, fantasticky vidí hru a z taktickej stránky dokáže hráčom ohromne pomôcť. Preto je taký úspešný. Náš pohľad na systém práce sa však líšil, naše cesty sa teda rozišli,“ priblížil zlomový okamih svojej profesionálnej trénerskej kariéry 34-ročný odborník.

NA RÁZCESTÍ

Vtedy išiel do absolútneho rizika. Oveľa väčšieho, ako keď z pozície vedecko-výskumného pracovníka FTVŠ išiel do Dunajskej Stredy. „Najskôr som v druhom ročníku vysokej školy uzavrel kapitolu profesionálneho futbalistu. Deväť mesiacov bez výplaty nebolo veľmi profesionálnych. Druhá liga je vážna súťaž, bez peňazí som to v nej už ďalej ťahať nemohol. Sústredil som sa na školu. Neskôr, už počas doktorandského štúdia, prišla ponuka na spoluprácu s Nitrou. Ako kondičný tréner som pôsobil v devätnástke. Získali sme majstrovský titul, aj Česko-slovenský pohár. Súčasť kádra boli, napríklad, Fábryovci, Balaj či Fabiš,“ zaspomínal si na svoje začiatky v trénerskom fachu Csaba Gábriš.

O dva roky po tomto úspechu sa mu ozval z pozície dunajskostredského športového riaditeľa Krisztián Németh, ktorý sa stal zároveň aj hlavným trénerom. Po Tomislavovi Maričovi. „Bolo to ťažké rozhodovanie. Mal som fantastických starších kolegov, radil som sa aj s nimi. Podporili ma v úmysle ísť si vyskúšať veľký futbal. Uisťovali ma, že dvere späť ostanú otvorené. Prikývol som teda. Spočiatku sa mužstvu nedarilo, Kriszti Németh trénoval krátko, ale ja mu zostanem navždy vďačný za príležitosť vstúpiť do veľkého futbalu. Vystriedal ho Csaba László. Perfektne sme si sadli, dostal som priestor na realizáciu. Takmer sme to s mužstvom dotiahli až do pohárovej Európy. Napriek tomu ho vedenie nečakane odvolalo. Prišiel Marco Rossi, robil inak, jeho štýl mi nesadol,“ vysvetlil ešte raz Csaba Gábriš.

VABANK

Z vlastnej vôle sa rozhodol spoluprácu ukončiť. Nemal presný plán, čo si počne. Osud naňho sprisahanecky žmurkol. „Zavolal mi Michal Hipp. Pamätal si ma z Nitry, kde v mojej ére viedol mužov. Ponúkol mi Haladás, na rozmyslenie som dostal deň. Súhlasil som. Pustili sme sa do záchrannej misie, mužstvo bolo predposledné. V najvyššej maďarskej súťaži sme napokon skončili pohodlne na ôsmom mieste. Bol to úspech, bol som v klube spokojný, s Mišom na pozícii hlavného trénera sa mi robilo vynikajúco. Profesionálne aj ľudsky. Už sme si spolu ladili ďalšiu sezónu,“ prezradil Csaba Gábriš.

Vtedy netušil, že zmení pôsobisko. Zlákala ho kolíska futbalu. Konkrétne Škótsko. Zatúžil po ňom menovec Csaba. Na Ostrovoch si Csaba László v minulosti vydobyl dobré meno. Chystal sa ho potvrdiť v Dundee United. V prvej sezóne mal za úlohu skonsolidovať druholigový káder, dotiahol to do štvrťfinále play off. V druhej zaútočiť na postup medzi elitu. Už aj so slovenským kondičným trénerom. „Nemohol som odolať. Bola to výzva, hoci finančne horšie zaplatená ako v Maďarsku. Odchod mi odobril aj Mišo Hipp. Do Škótska sa zo strednej Európy nechodí každý deň. Tam ľudia futbal milujú. Mali sme fantastické podmienky na robotu. Využívali sme areál svetoznámej Univerzity v St. Andrews, kde sme pracovali s najmodernejšími technológiami. Výsledky mužstva neboli optimálne. Csaba Laszló v pozícii hlavného trénera asi po troch mesiacoch skončil, mňa si jeho domáci nástupca ponechal. Musel som sa naučiť po škótsky, pretože jazyk, ktorým hovoria, s bežnou angličtinou veľa spoločného nemá. Atmosféra bola úžasná, mesto futbalom žilo, na 14-tisícový štadión chodila v priemere 12-tisícová návšteva. Tím sa nakoniec dostal až do finále baráže, ale tam sme neuspeli.“ Nasledovalo ďalšie balenie kufrov. Destinácia – Rumunsko.

INDICKÝ ŠOK

V ambicióznom OSK Sepsi sa škótsky príbeh s miernymi úpravami zopakoval. Veľa remíz, menej víťazstiev, účasť vo vrchnej šestke sa vzďaľovala. Odvolaný hlavný tréner Csaba László, kondičný asistent ostáva. Už je však v kontakte s Dunajskou Stredou. „Dohodli sme sa, do toho vpadol COVID-19. Odvolaný bol Helder, takže z akadémie som sa presunul k prvému mužstvu. Pod hlavným trénerom Berndom Storckom to šliapalo, len medziľudské vzťahy sa postupne vyostrovali. Do toho prišla vábivá ponuka z Indie na štyri mesiace. S Martinom Raškom sme ju akceptovali. Hoci futbal v tejto obrovskej krajine nemôže konkurovať kriketu či pozemnému hokeju, záujem oňho presiahol všetky očakávania. Bol som v pozitívnom zmysle šokovaný aj organizáciou súťaže. Futuristicky tam zvládli covidovú situáciu. V jednom zo štátov vytvorili dokonalú bublinu – dobré počasie, zodpovedajúce štadióny, tréningové podmienky,“ povedal Csaba Gábriš.

Od návratu už v Dunajskej Strede zotrval. Pod Antalom Némethom, Joaom Janeirom aj Adrianom Guľom. Čo robí v týždni kondičný tréner, si asi vie predstaviť aj laik. Jeho doména je fyzická príprava. Či už počas bežného tréningu na trávniku alebo špecializovaného v posilňovni. Zápas je úplne špecifický. „Pracujeme online s GPS dátami, pre hlavného trénera filtrujeme dôležité informácie. Sú aj také ligové zápasy, v ktorých sa naši hráči číslami rovnajú tým z Ligy majstrov. V priemere dosahujú európske parametre,“ prezradil na záver vedec v kopačkách Csaba Gábriš.

OČAMI ŠÉFA

„Pre mňa je vítané nóvum mať v mužstve dvoch kondičných špecialistov. V tímovej práci je každý odborník rovnako dôležitý, týmto priezorom vnímam aj Csabu. S Maťom Kojnokom sú v pevnej zhode profesionálnej aj ľudskej. Tým pádom môžeme mať lepší proces individualizácie hráčov. Či už z pohľadu GPS dát, alebo silovej a bežeckej zložky. Obaja doťahujú veci do konca. Keď sa na niečom dohodneme, zabezpečia to. Netreba ich v úvodzovkách kontrolovať, či s hráčmi robili cvičenia aj po vyhratom zápase alebo remíze. Vo svojom obore sú špička a navyše prenášajú potrebné impulzy aj do mládeže,“ skonštatoval hlavný tréner Dunajskej Stredy Adrian Guľa.

KTO JE CSABA GÁBRIŠ

- Narodil sa 3. marca 1988 v Bratislave, väčšinu života prežil v Senci, v DAC 1904 Dunajská Streda pôsobí vo funkcii kondičného trénera.
- Najvyššiu súťaž si zahral za FC Senec, pripísal si v nej 25 štartov. V Dunajskej Strede nastupoval iba v druholigovom béčku na pozícii krajného obrancu.
- Je odchovanec SFM Senec, pôsobil v FC Senec, v Jaslovských Bohuniciach, v Dunajskej Strede a kariéru ukončil v Kráľovej pri Senci.
- V súčasnosti je kondičný tréner FC DAC 1904 Dunajská Streda, s prestávkami pôsobí v tomto klube tretíkrát. Medzitým si vyskúšal angažmány v maďarskom Haladási, škótskom Dundee United, rumunskom FC Sepsi a v Indii.
- V Dunajskej Strede v pozícii trénera absolvoval 118 prvoligových zápasov, čo je tretie najvyššie číslo v histórii DAC.
- Je ženatý, s manželkou Timeou majú päťročnú dcérku Alicu a päťmesačného syna Theodora.

Tento článok bol zverejnený dňa 2.2.2023 v tlačenej verzii denníka Šport, strana 8
Autor: MIROSLAV HAŠAN