Zvykli sme si v úvode nového roka popriať pevné zdravie, čo často vyznieva ako klišé. Minimálne v prípade jedného futbalistu DAC-u to však klišé rozhodne nie je. Matej Trusa sa totiž po roku ocitol vo veľmi podobnej situácii - do zimnej prípravy nastupuje po dlhšom výpadku. No kým na jeseň 2024 mu zranené rameno zabránilo nastúpiť „len“ v posledných dvoch kolách, teraz je situácia diametrálne odlišná.

Dvadsaťpäťročný útočník (narodeniny oslávil v závere novembra) bol mimo od polovice augusta, kedy v zápase Prešov-DAC utrpel zlomeninu píšťaly na pravej nohe. Vynechal tak veľkú časť doterajšieho priebehu sezóny. Aj preto ho tréner Branislav Fodrek na začiatku prípravy označil za „posilu“.

„Cítim sa fajn, som rád, že môžem znova trénovať s mužstvom. Som hladný po futbale a plný energie. Samozrejme, je príjemnejšie vracať sa do mužstva, ktorému sa darí. Teším sa a verím, že k dobrým výsledkom pomôžem aj ja svojimi výkonmi,“ hovorí Trusa, ktorý pôsobí v DAC od leta 2023 a v prvých dvoch sezónach strelil v našom drese 12, respektíve 10 gólov.

Rekonvalescencia bola náročná a dlhá. „Mám veľa roboty za sebou, ale určite aj pred sebou, ale teším sa na to. Chcem sa vrátiť do pôvodnej, alebo aj do lepšej formy, v akej som bol pred zranením. Motivuje ma aj silná konkurencia v mužstve, tá posúva všetkých vpred. Je fajn, že sa spoluhráčom darí, o to viac ma to podnecuje k tomu, aby som pracoval tvrdšie,“ vyhlásil odchovanec Michaloviec, ktorý už má skúsenosti s vážnejšími zraneniami. Tie mu do istej miery pomohli zvládnuť aj toto obdobie. „Bolo to dosť podobné, no zranenie nikdy nie je príjemné pre nikoho. O to zvlášť, keď je to na viac mesiacov. Bolo to náročné, ale už je to za mnou a vôbec to nechcem ťahať do budúcnosti. Skôr sa pozerám dopredu. Počas zranenia som zmenil postoj k istým veciam a získal nový nadhľad.“

Mužstvu sa na jeseň výsledkovo darilo a už po prvom jarnom kole môže poskočiť na úplný vrchol tabuľky. Pre Mateja však sledovať zápasy bez možnosti zasiahnuť nebolo jednoduché. „Z jednej strany ma to bavilo, keďže sa nám darilo, ale na druhej až tak nie, lebo som chcel byť na ihrisku. Vedel som, že prichádzam o istú radosť, ktorú mi prináša futbal. Mám pred sebou ešte polovicu sezóny. Chcem k tomu pristúpiť po svojom a tak, aby som nič neoľutoval. Myslím si, že nie som hráč, ktorý pomáha len gólmi a číslami, ale aj prístupom, dôslednosťou, energiou a už aj skúsenosťami.“

Do jari ideme s nálepkou najlepšie brániaceho mužstva, z druhého miesta strácame na prvý Slovan jeden bod. V Slovnaft Cupe nás vo štvrťfinále čaká súboj v Košiciach. „Samozrejme, túžime po zisku trofejí, ale len túžba nestačí. Treba pre to aj niečo spraviť. Verím, že mužstvo je na správnej ceste. Je to síce klišé, ale môže byť, že dobrá obrana vyhráva tituly. V Plzni som to už zažil. Nie je to iba o brankároch a obrancoch, ale o celom mužstve, ktoré poctivo bráni. Dôležitá je však vyváženosť, zladiť to tak, aby ofenzíva a defenzíva boli vyrovnané. To dokážu iba tí najlepší. Preto sme tam, kde sme teraz.“