Druholigový starší dorast je v polovici sezóny na druhom mieste. Ako hodnotíš jesennú sezónu z trénerského hľadiska?

„Tím do 19 rokov bojoval vlani proti vypadnutiu. Na jar sa zlúčili FK 2007 a DAC U19, vedome sme sa posilnili tak a jar sme odohrali s takými hráčmi, ktorí môžu hrať v mládežníckych kategóriách aj v novej sezóne. Títo hráči ukázali už na jar, že sú konkurencieschopní. Získali viac ako dvojnásobok bodov než na jeseň, a bezpečne zotrvali v 2. lige, pričom jadro mužstva zostalo pokope. V lete si DAC ani nemohol vytýčiť iný cieľ, ako vyhrať súťaž s každým mládežníckym tímom, ktorý v uplynulých rokoch osud odsunul do druhej línie. Ak bude pokračovať práca, ktorá v klube v súčasnosti prebieha, som presvedčený, že je iba otázka času, kedy bude DAC v prvej lige aj na mládežníckej úrovni. Prirodzene, chceli by sme tam byť už tento rok, s týmto cieľom sme začali letnú prípravu. Počas leta sme sa posilnili šiestimi-siedmimi hráčmi, zo Šamorína, Trstíc, Lehníc, Komárna... Je pravda, že hrali v nižších súťažiach, ale podarilo sa nám získať najlepších hráčov z futbalových centier regiónu. Letná príprava sa vydarila veľmi dobre, klub nám vytvoril fantastické podmienky. Každý týždeň sa na štadióne konal tréningový kemp, navyše týždeň sme strávili v popradskom tréningovom centre, v tamojšom mládežníckom stredisku, kde sme denne mohli hrať proti ligovým mužstvám. Zápasy proti Košiciam, Ružomberku a poľskému ligovému celku ukázali chyby. Tie sme pomocou videa denne analyzovali. Leto bolo úspešné, a takto nejako si predstavujem aj fungovanie akadémie. Každý sa mohol sústrediť len na šport a futbal, a to sa aj prejavilo. Z prvých ôsmich kôl sme sedem vyhrali, raz remizovali. Avšak hlavným problémom momentálne je, že naši hráči nechodia do jednej školy, na jedno miesto. Keď sa počas jesene začala škola, hráči, ktorí ju nenavštevujú v Dunajskej Strede, už nemohli tak chodiť na tréningy a nemohli sme sa pripravovať takým profesionálnym spôsobom. Takéto malé detaily rozhodujú, keď niekto chce preniknúť na vrchol. V 9. kole sme utrpeli nešťastnú prehru, ale nič nie je náhodou. Mužstvo už nemohlo spolu denne trénovať, na záverečné zápasy sa naši kľúčoví hráči zranili, a hlavne defenzívnych hráčov sme nedokázali z lavičky nahradiť. A tretí dôvod je premieňanie šancí, ktoré bolo v posledných kolách veľmi zlé, takže sme sa zosunuli a skončili bod za Dubnicou.“

S akými cieľmi sa na jar vydáte do odvetnej časti?

„Máme dva hlavné ciele. Prvým je vyhrať súťaž. Druhým, aby sa naše osobnosti vhodne pripravili a boli konkurencieschopné, keď v lete príde rozhodujúci moment a prejdú k dospelým. Mládežnícky futbal je iba predsieňou profesionálneho. Túto U19 už nepovažujem za deti, majú profesionálne podmienky, pokúsime sa z nich vychovať profíkov. Prirodzene, do sedemnástich rokov hrali v amatérskych tímoch a 80 percent hráčov na to nie je navyknutých, takže naša úloha nie je ľahká. Ale pokúsime sa urobiť zázrak. Verím, že z týchto chalanov vyjde taká generácia, ktorá sa môže stať základom rysujúceho sa, momentálne vo Vrakuni hrajúceho U23-tímu. Ten bude taktiež profi tímom, a o rok, či o dva, budú môcť hrať tu, na štadióne DAC. To je náš plán, na tom pracujeme, preto sa snažíme hrať čo najviac prípravných zápasov proti dospelým i mládežníckym top mužstvám. V prípravnom zápase sme remizovali so Slovanom, Trnavou, Košicami, ktoré znamenajú na Slovensku špičku. Ale prehrali sme s Nitrou či Ružomberkom, tam sa ukázalo, že sa ešte máme kam posúvať.“

Ako by si charakterizoval súčasnú U19?

„Máme silný tím, silné osobnosti. Viacero hráčov už trénovalo s áčkom, či už Csóka, Kelemen, Szépe, a od trénerov sme dostali veľmi dobrú odozvu. Szépe a Polák už hrali tretiu ligu medzi dospelými, a aj tam si miesto zastali. Je veľmi dôležité, aby sme tento prechod pomohli hráčom postupne vyriešiť. Musia sa naučiť hrať pod tlakom, pretože profesionálny futbal je o tom a musia sa pripraviť na veľmi ťažkú jar. Niekoľko postov posilníme, už sme sa rozprávali s vyhliadnutými hráčmi a mužstvo urobí všetko pre to, aby sa stalo majstrom.“

Ktorí sú tí hráči, na ktorých si na jeseň staval, a ktorí by časom mohli dostať úlohu aj v A-mužstve?

„Káder je veľmi vyrovnaný. Aj na Žlto-modré DAC bolo ťažké hocikoho vyzdvihnúť, pretože každý zo základnej jedenástky je veľmi talentovaný. Napokon som nominoval Szépeho s Csókom, pretože počas celej sezóny podávali najvyrovnanejšie výkony. Samozrejme, latka je veľmi vysoko a zrazu sa musíme veľmi rýchlo zlepšovať. Úplne sa musia prestaviť z dedinského futbalu, kde nedostali osemnásť rokov systematický výcvik, preto musia rýchlo dobiehať zameškané. V základnej jedenástke je viac takých hráčov, ktorí majú potenciál na prvú ligu dospelých. Dovtedy ich však čaká ešte veľmi veľa práce, musia sa výrazne zlepšiť.“

Aký je momentálne program mužstva, na čo sa sústredíš počas zimnej prípravy?

„Zostali sme aktívni aj počas prechodného obdobia. Využili sme čas a po skončení súťaže sme odohrali prípravné zápasy so súčasnými špičkovými slovenskými mužstvami. Chceme jasne vidieť, kde sa v skutočnosti nachádzame, aby sme nežili vo svete snov. Zápasy ukázali naše silné stránky i slabiny. V tomto prechodnom období vedieme tréningy v dobrej nálade a s menšou intenzitou. Budú nasledovať tri týždne voľna a  8. januára začneme zimnú prípravu. Je podstatné, že už sme partneri, pretože pred pol rokom by sme hocikde darmo klopali. Teraz však počas prípravy budeme hrať s Trnavou, Slovanom, Győrom, s Puskásovou akadémiou. Začíname vnikať do úplne inej dimenzie, a hoci zmena bolí, títo chalani to zvládnu až do konca. Ja im veľmi verím.“

S akými posilami rátaš?

„Miesto pre najlepších z južného Slovenska je v DAC, my musíme byť juhoslovenskou reprezentáciou. Chodím s otvorenými očami, som v kontakte s najtalentovanejšími hráčmi, ktorí  hrajú vo vážnych mužstvách, sú v ligových kádroch. Už počas zimnej prípravy sa vrátia talenty regiónu, ktoré v minulých rokoch odišli.“

Okrem postu trénera U19 zastávaš aj funkciu športového riaditeľa klubu. S akými úlohami si sa stretol počas roka? Čo ťa prekvapilo, spôsobilo radosť, a čo sa ti páčilo menej?

„Vieme, že DAC je obrovský fenomén. O DAC má každý svoju mienku, každý sa ním zaoberá. Pre osemdesiat percent rodín z južného Slovenska je dennou témou, takže riadiť tento klub je obrovská zodpovednosť. Tradície nás zaväzujú, aby sme opäť vybudovali klub hodný mena DAC. Za rok možno dosiahnuť prácou istú úroveň, aj keď s veľkým vypätím síl. Ale zo dňa na deň sa nedá urobiť zázrak. Ako sa vyjadrilo aj vedenie, DAC bude znova taký silný ako v osemdesiatych rokoch, keď bol jedným z popredných tímov Československa. To je náš cieľ. Hovoríme o veľmi veľkej výzve, veď vieme, kde je východiskový bod. Avšak mám pocit, že sme sa vybrali dobrým smerom. Jar bola ako z rozprávky, ktorú  sme prežili spolu, fanúšikovia, hráči, funkcionári. Všetko išlo podľa plánov a azda aj pánboh chcel, aby to tak dopadlo. Zachránili sme sa z absolútne stratenej pozície. Na našom poslednom zápase bola skutočná fiesta, opäť bolo dobré byť fanúšikom DAC. Popri tom sa podarilo aj žiacky tím a dorastencov zachrániť od vypadnutia, juniorský tím postúpil do III. ligy. Na jar nám teda plány vyšli na sto percent. Do nasledujúcej sezóny sme vhupli s dvoma dôležitými cieľmi: dosiahnuť pokrok a veľký vývoj vo fungovaní mládeže, respektíve urobiť z A-tímu stabilné mužstvo stredu tabuľky. Medzitým chceme zabudovať mladých a postupne nájsť na každý post hráčov, ktorí  budú znamenať dlhodobé riešenie. Dorast je dôležitou súčasťou klubu, majiteľ a vedenie sa oň starajú v takej miere, ako o A-tím. Veď ide o budúcnosť klubu. V prvej časti polroka sa podarilo stabilizovať mládež, ale latka je ešte veľmi vysoko. Na budúcnosti DAC pracujeme mnohí a veľmi veľa. Vyzdvihol by som prácu Juraja Lépesa, jeho skúsenosti. Treba vedieť, že pred rokom bolo v našich mužstvách veľmi málo hráčov. Momentálne máme v každom zhruba dvadsať hráčov, a za pol roka sme sa dostali tam, že si už môžeme hráčov vyberať. A pri každej vekovej kategórii už pracujú dvaja tréneri. Približujeme sa k tomu, čo som už spomínal, čo ja naším cieľom. DAC by mal byť juhoslovenskou reprezentáciou, najlepší hráči musia na seba navliecť žlto-modrý dres. Oslovili sme veľmi veľa hráčov z regiónu, pokúšame sa posilniť v každej vekovej kategórii. S naším kondičným trénerom Martinom Rusňákom sme odštartovali program pre žiacke tímy, pretože kondícia bola vždy silnou stránkou hráčov DAC. Formou ranných činností chceme napomôcť, aby chalani boli konkurencieschopní v prvej lige. Žiacke tímy sú momentálne v strede tabuľky a účinkuje tu mnoho talentovaných hráčov. Popri tom organizujeme celkovú prácu so školami, aj to je pre nás veľmi dôležité. Už sme sa rozprávali s riaditeľmi viacerých škôl, chceme to zorganizovať tak, aby futbal nešiel na úkor učenia. Túto spoločnú prácu chceme uskutočniť už na jar. Mesto i školy nás podporujú, náš vzťah je veľmi pozitívny. Chceli by sme dosiahnuť, aby naši najlepší hráči boli aj dobrými žiakmi.“

Ako si spomínal, mnohé sa už podarilo, ale klub čaká ešte množstvo práce. V čom sa treba zlepšiť?

„V celom rade vecí. Jednou z priorít je rozvoj infraštruktúry. Hoci momentálne dokážeme tréningy vyriešiť, boli by sme radi, aby sa čím skôr vybudovala akadémia, tréningové centrum, kde budú môcť naše mužstvá trénovať na jednom mieste. Menší budú vidieť, ako trénujú väčší, kam sa rozvíjajú. V tomto sa už udiali kroky a veríme, že v lete sa na území bývalého cukrovaru vybuduje časť tréningového strediska. To je dôležitý strategický krok, hlavne pre trénerov. Odštartujeme aj školský program. Je podstatné, aby bolo vyriešené celodenné zamestnávanie chalanov. Školu, šport a rodinu musíme zladiť tak, aby to bolo výhodné pre každého. Treba sa zlepšiť aj v získavaní hráčov, musíme nájsť a presvedčiť najlepších hráčov, aby chceli hrať za DAC. Treba vybudovať identitu DAC, čo môže byť obrovskou hybnou silou celého klubu. Naši tréneri, ktorí pracujú pri najmladšej vekovej kategórii, hrajú množstvo zápasov v prípravných skupinách, doslova preorú okolie. Nestarajú sa iba o vlastných hráčov, ale povinne sledujú aj súperov, a šikovných sa snažíme osloviť. Čo je dôležité: nový hráč musí byť o triedu lepší, než tí, ktorí sú už tu. Radi by sme dosiahli spoluprácu pri trénerskom vzdelávaní a na poli vzájomnej výmeny hráčov v regióne južného Slovenska. V každom regióne by bol jeden pozorovateľ, ktorý by nám pomáhal v práci a nasmeroval by sem najtalentovanejších hráčov. Čo sa týka A-tímu, samozrejme, vieme, že je vlajkovou loďou klubu. Jeho víkendové výsledky udávajú náladu v celom klube počas týždňa tak pre malých, ako aj veľkých. Jeseň by som zhodnotil tak, že mužstvo sa naučilo neprehrávať, ale ešte sa nenaučilo vyhrávať. To potrebujeme zmeniť, pretože vo viacerých zápasoch sme sa museli uspokojiť s bodom, hoci sa mohlo a malo urobiť viac pre víťazstvo. To je najbolestivejšie. A v zápasoch vonku sme hrali zbabelo. Deviate miesto zaostalo za našimi očakávaniami, ale vieme, že tabuľka je veľmi vyrovnaná. Takže, ak sme dnes na deviatej priečke, dve kolá predtým sme ešte bojovali o piate miesto. A tak je s jesenným účinkovaním istá nespokojnosť. Čo je pozitívum, podarilo sa nám sem prilákať jedného z top hráčov regiónu, Kornela Salátu, spolu s Ottom Szabóom vytvorili hráčsku identitu DAC. Po druhé: tréner dal príležitosť viacerým mladým hráčom, Černákovi, Sablerovi, Tóthovi, ktorí sa jej viac-menej chopili, a dostali sa aj do reprezentačných výberov vo svojich kategóriách. A zápasy proti Senici a Trenčínu zase pripomínali jar.“

DAC mal najpočetnejší a najlepší fanúšikovský tábor, zaslúžene nosil dres s číslom 12.

„Áno. Dvoma spomínanými zápasmi sme im dokázali urobiť radosť, akú by sme chceli, a pre ktorú celý klub pracuje. Vieme dobre, že atmosféra, ktorú možno prežiť na štadióne pomaly už odsúdenom na zbúranie, je veľkou pridanou hodnotou klubu. My, dacisti, čakáme na túto fantastickú kulisu každé dva týždne. Chceme to zažívať ešte aj na tomto štadióne, tak dlho, ako sa dá.“

K tomu je potrebné v zimnej prestávke posilniť káder. Na aké posty a kto je vyhliadnutý?

„Nebudem hovoriť konkrétne mená, ale musíme posilniť os mužstva. V hľadáčiku sú strední obrancovia, tam totiž máme také problémy, ktoré vtlačili pečať celej sezóne. Je potrebné angažovať obrancov, ale ak by sa podarilo udržať Kornela Salátu, tak by stačil aj jeden. Jeho zotrvanie by znamenalo skutočnú posilu, ale Slovan má neho predkupné  právo. Stred poľa, kde sa rozhodujú zápasy, by sme chceli urobiť agresívnejším, rýchlejším. Problémy sme mali aj s prechodovou fázou z obrany do útoku, a naspäť, dokonca aj v súbojoch. Do zálohy by sme chceli angažovať jedného agresívneho hráča, silného v získavaní lopty, a čo je najdôležitejšie a najťažšie, radi by sme získali  špílmachra, kreatívneho, rýchleho hráča, ktorý by bol ozajstnou vodcovskou osobnosťou a usmerňoval našu útočnú hru. Vieme, že takých nie je veľa, to sú však prvoradé posty, ktoré chceme posilniť.“

Ako je progres v tomto procese ?

„Máme vyhliadnutých hráčov, s viacerými sme už rokovali. Úprimne povedané, najťažšie je získať tvorcu hry. Na ostatných frontoch existujú riešenia. Do tohto procesu by sme chceli vtiahnuť Aljošu Asanoviča, ktorý pozná chorvátsky a srbský trh, ak by sa nepodarilo získať na tento post domáceho hráča.“

Tvrdá zimná príprava vyžaduje aj zápasy s kvalitnými súpermi. Aký je plán?

„Je veľmi dôležité, aby boli podmienky hodné nášho prvoligového tímu, preto sme sa rozhodli pre desaťdňový (4.-14. február) turecký tréningový kemp. Prípravu začíname 8. januára v domácom prostredí, a vo februári, v čase naštartovania formy, odcestuje mužstvo do Turecka, kde medzi súpermi figuruje Baník Ostrava. Ďalšie dva zápasy ešte organizuje Aljoša Asanovič a naším cieľom je, aby sme si zmerali sily aj s mužstvami, ktoré prichádzajú z odlišnej futbalovej kultúry. Veľa času nemáme, pretože liga začína už koncom februára. Hráči dostali individuálne plány, aby nezačínali prípravu od nuly. Veríme, že na jar budeme silnejší, než sme boli na jeseň.“

V uplynulom období ste pochodili viaceré zahraničné kluby zvučných mien, videli ste, ako tam veci bežia. Aké je z toho ponaučenie, čo je možné prevziať a zaviesť u nás?

„V uplynulom období sme navštívili aj akadémie viacerých mužstiev: Anderlecht, Dortmund, Arsenal, ale ja by som vyzdvihol akadémiu Auxerre, kde sme vlani strávili dva týždne spolu s Balázsom Borbélyom a Jurajom Lépesom. Treba vedieť, že akadémie založené Francúzmi sa stali vzorom pre Nemcov, ktorí ich svojou precíznosťou zdokonalili, a z nich sa vybrali dobíjať svet. Mali sme možnosť do najmenších detailov študovať francúzsky systém akadémií. Štát ich podporuje, tak ako v Nemecku. Videli sme, že od jedenástich až do devätnástich rokov sa pripravujú v absolútne profesionálnych podmienkach, môžu sa sústrediť výlučne na učenie a futbal. Všetko je pre nich zabezpečené od najmenších detailov: stravovania, výstroja po denný program. Žijú vo veľmi prísnom režime, ale tieto akadémie sú vďaka tomuto tvrdému režimu schopné vychovať hráčov pre francúzsku ligu, dokonca trebárs aj pre anglickú Premier League. Veď vieme, že v anglickej špičke je i rad francúzskych hráčov. Plánujeme preniesť k nám všetko čo sa dá. Postupne chceme prevziať 80-90 percent videného, a k mnohým detailom ako stravovanie, výstroj, ihriská, tréningové programy, pristupovať ako k vzoru. Začiatkom decembra sa nám s Aljošom Asanovičom pošťastilo navštíviť tréningové centrum Arsenalu, ktoré sa nachádza v malej dedinke štyridsať kilometrov od Londýna. Je bázou tímov U18, U21 a A-tímu. Všetky tri mužstvá sú profesionálne a disponujú viacčlenným trénerským štábom. Je to centrum, ktoré spĺňa všetky nároky, kde sa všetko točí okolo hráčov. Ich jedinou úlohou je podávať výkony hodné profíkov. Ráno prídu autami z Londýna, sú tam v papučiach, chodia jesť, trénovať, do posilňovne, na rehabilitáciu. Keďže takmer každý týždeň je anglický, s dvoma zápasmi, tak tam trávia skoro každý deň. Pre tri mužstvá je k dispozícii viac ako 15 ihrísk. Arsenal je jedným z najbohatších klubov na svete, je prirodzené, že nie s ním chceme súťažiť. Avšak každopádne individuálny prístup hráčov, starostlivosť o jednotlivcov, osobitné venovanie sa zraneným, tieto detaily je možné prevziať. Som si istý, že tým dokážeme zefektívniť aj našu prácu. Oni ukazujú smer, ktorý treba nasledovať, určujú víziu, a je na nás, aby sme prinášali dobré rozhodnutia. Videli sme aj jeden zápas, a síce víťazný nad Southamptonom, v ktorom hráči Arsenalu bojovali do záverečného hvizdu a vyhrali gólom z poslednej minúty. Na druhý deň sme mohli obedovať s Arsénom Wengerom, čo bol obrovský zážitok. Mali sme možnosť ho zblízka spoznať, svojím vyžarovaním vzbudzuje pocit múdreho profesora a sebavedomého profíka. Je veľmi pokojný, napriek tomu, že mužstvo má momentálne problémy. Bolo obrovským zážitkom predstaviť DAC jednému z najlepších trénerov na svete, v stručnosti som mu porozprával o našej histórii. V akadémii sme sa mali možnosť stretnúť aj s trénerom U18 Fransom de Katom, podrobne sme sa rozprávali o ich programe, hernom štýle. Hovorili sme aj s Borom Primoracom, ktorý je už pomaly dvadsať rokov asistentom trénera Wengera. Oboznámil nás s ich tréningovým programom a  detailmi, na ktoré sme boli zvedaví.“

Blíži sa koniec roka, čoskoro vstúpime do roku 2015. Čo by si v ňom chcel zažiť?

„V roku 2015 by som si želal, aby stál DAC na ešte pevnejších nohách, aby sme mali našu sieť pozorovateľov, tréningové centrum, a do detailov vypracovanú hráčsku filozofiu, ktorú bude nasledovať každý náš tím. Cieľom je toto všetko do leta vypracovať. Čo sa týka A-mužstva: na poli výsledkov premeniť remízy na víťazstvá. V zime posilníme mužstvo, aby bolo ešte silnejšie, ešte viac konkurencieschopné. Čo je pre nás dôležité, aby už budúci rok na viacerých postoch účinkovali hráči, ktorí budú pre nás riešením na viac rokov, a s ktorými bude možné vytýčiť si aj väčšie ciele. So staršími dorastencami by som sa chcel stať majstrom a pár hráčov zabudovať do A-mužstva. Máme teda množstvo cieľov, na nich budeme pracovať.“