Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa v Československu, vrátane Dunajskej Stredy, výrazne zmenilo aj financovanie športu. V časoch socializmu hrali kľúčovú rolu pri podpore športových klubov Jednotné roľnícke družstvá, tie však po obrate už neboli schopné alebo ochotné financovať šport. V novom ekonomickom prostredí sa aj DAC musel prispôsobiť požiadavkám trhu. Deväťdesiate roky sú však stále v našej živej pamäti.
V sezóne 1988/89, piatej a poslednej pre Karola Peczeho na lavičke DAC-u, sme skončili na šiestom mieste v najvyššej československej súťaži. Po odchode Pecze zhrnul svoju prácu u nás pre športový časopis Tip: „Počas môjho päťročného pôsobenia v Dunajskej Strede dosiahol klub najväčšie úspechy svojej histórie. Postúpili sme do najvyššej súťaže, vyhli sme sa záchranárskym starostiam, vyhrali sme Slovenský i Československý pohár, skončili sme na 3. mieste v I. lige, predstavili sme sa v Interpohári, Pohári víťazov pohárov aj v Pohári UEFA. To sú úspechy, ktorými sa nemôžu chváliť ani kluby s oveľa väčšou históriou. Netvrdím, že toto posledné 6. miesto zodpovedá mojim očakávaniam, ale nie je to neúspech.“
Na jar 1990 sme tvrdo bojovali o udržanie sa v súťaži. Sezónu 1989/90 sme začali s novou trénerskou dvojicou Anton Dragúň, František Kucman. Záchranu sme si zabezpečili až v predposlednom kole. Od leta 1990 mužstvo opäť viedol Juraj Szikora. DAC prvýkrát vo svojej histórii viedol najvyššiu súťaž, ešte aj tri kolá pred koncom bol prvý! Záver nám však nevyšiel, nakoniec sme skončili na 4. mieste, a tak sme prišli aj o účasť v pohárovej Európe.
Sezóna 1991/92 bola rušná. Počas nášho účinkovania medzi elitou došlo prvýkrát k zmene trénera, keď po 12. kole Juraja Szikoru nahradil jeho asistent Vladimír Hrivnák. Napokon sme skončili na 9. mieste s negatívnou bilanciou. V poslednej sezóne spoločnej československej ligy (1992/93) viedol mužstvo Dušan Radolský. V lige sme skončili na 4. priečke, v Slovenskom pohári sme sa dostali až do finále, kde sme podľahli druholigistovi z Košíc na pokutové kopy.
V sezóne 1993/94 sa stal Pavol Diňa s 19 gólmi vôbec prvým kráľom strelcov DAC-u v prvej lige. V nasledujúcich rokoch sa v klube vystriedalo množstvo trénerov i hráčov, v polovici 90. rokov chodilo na domáce zápasy v priemere okolo dvetisíc divákov.
Z najvyššej súťaže sme vypadli po 13 rokoch, na jar 1998, keď sme skončili na poslednom 16. mieste. Po rozlúčke s najvyššou súťažou si na lavičku zasadol Vladimír Rusnák. Pod jeho vedením sme v sezóne 1998/99 vyhrali II. ligu a v najkratšom možnom čase sa vrátili medzi elitu. V ročníku 1999/2000 sme ako nováčik skončili na 14. mieste, ale kvôli reorganizácii súťaže to znamenalo rozlúčku s 1. ligou, a to na dlhých osem rokov, počas ktorých sme dokonca padli až do tretej ligy.
Čas však spomienky skrášľuje, po toľkých rokoch už s nostalgiou spomíname aj na obdobie, keď sme pôsobili v nižších súťažiach. Napriek tomu má každý pekné spomienky aj na túto éru. Podobne aj na ďalšie desaťročia, ktoré majú fanúšikovia stále v živej pamäti...
