Je pre nás obrovskou cťou privítať v Dunajskej Strede tak výraznú osobnosť. Začnime spoločným bodom - minulý rok išiel do kín dokument o našom klube, tento rok vznikol film o vašom živote. Čo by sme mali vedieť o diele s názvom Bölöni - sedmohradská legenda, ktorý začnú kiná premietať 6. novembra? Aká je koncepcia filmu a kde si ho môžeme pozrieť?
„Začnem poslednou otázkou. V pondelok 20. októbra bola premiéra v mojom rodnom meste Târgu Mureș, po nej nasledujú premietania v okolí. V Maďarsku sa slávnostná premiéra uskutoční 3. novembra. Pozvali ma do siedmych či ôsmych miest v rôznych kútoch krajiny. Potom sa vraciame do Rumunska, konkrétne do Bukurešti, kde tento dokument uzavrie Maďarský filmový týždeň. Následne pôjde film tam, kde oň bude záujem.“

Samotný fakt, že o niekom natočia dokument, je významný. Zvyčajne sa to deje, keď hlavný hrdina má na čo spomínať. Čo pre vás znamená, že sa váš životný príbeh objavil na plátne?
„Žiaľ, aj v mojom prípade platí, že už mám toho za sebou veľmi veľa, čas letí. Keď ma oslovili s touto myšlienkou, hľadal som odpovede na otázky: prečo o mne, prečo so mnou, čo mám robiť? Postupne som si zisťoval informácie o ľuďoch, ktorí stáli za týmto projektom. Spoznal som ich, prijal ich myšlienky a začala sa práca, súbežne po viacerých líniách. Oni išli podľa svojich plánov, ja som pridal postrehy týkajúce sa ľudí, miest a udalostí, s ktorými som bol a kde som účinkoval. Nezabudol som na dôležitých ľudí a hodnotné stretnutia s nimi.“

Ako dlho trvalo samotné natáčanie a ktorí vaši bývalí zverenci sa vo filme objavili?
„Natáčanie trvalo v tomto prípade oveľa dlhšie, pretože keď sa do niečoho pustím, snažím sa to robiť na sto percent. Naplno sa tomu venujem, takže som nemal čas splniť všetky požiadavky režiséra. Preto trvalo asi tri roky, kým film natočili. Bolo treba vycestovať do viacerých krajín, napríklad Luxemburska, Rumunska, Švédska, Maďarska, Portugalska, rozličných miest vo Francúzsku či Anglicku, aby sme oslovili ľudí, ktorí napokon vo filme vystupujú. Sú medzi nimi pre mňa veľmi dôležití ľudia, ako moja mamička a rodina. Vo filme rozprávajú aj niektorí moji profesori z univerzity či blízki priatelia. Dej je pestrý, príbehy prichádzajú jeden za druhým, hoci trochu skáču v čase. Stane sa, že po nejakom zápase nasleduje téma, ktorá sa netýka priamo futbalu. Takto sa snažili vytvoriť o mne čo najpestrejší obraz. Keď idete na futbal, najdôležitejšie sú štadión, diváci, šialenstvo, úspech, smútok, šance, ale vo filme to nie je tak. Tieto prvky tam sú, ale prioritne zobrazuje môj život. Myslím si, že je to kvôli tomu, aby divák videl, odkiaľ som vyšiel a prečo som sa dostal tam, kde som, a ako som sa uplatnil aj mimo domova. Dôležité je toto všetko dosiahnuť tak, aby človek nezabudol na svoje korene. Práve toto je podľa môjho názoru najdôležitejší odkaz filmu. Medzi vyjadrujúcimi sa hráčmi by som spomenul víťazov Pohára európskych majstrov (predchodca Ligy majstrov) zo Steaua Bukurešť, nedávno zosnulého vynikajúceho človeka Duckadama, dvojnásobného víťaza Belodediciho, kapitána tímu Stoicu, skvelého hráča a človeka s veľkým srdcom Lacatusa. Spomedzi zahraničných futbalistov sa pred kameru postavil Petr Čech, ktorý bol podľa môjho názoru najlepším brankárom svojej doby. Z Portugalčanov rozprávajú Hugo Viana a Ricardo Quaresma, ale vo filme sa objaví aj Ronaldo, či 130-násobný švédsky reprezentant Källström. Určite niekoho vynechám, takže si treba pozrieť film.“

Prezradíte nám, prečo ste zavítali do Dunajskej Stredy?
„Som tu druhýkrát. Prvýkrát som prišiel veľmi zvedavý, tentoraz s veľkou radosťou. Cestoval som z Francúzska do Maďarska a keďže som si našiel pár voľných dní, prišiel som. Viem, že tu žije maďarská menšina, ktorej osud dobre poznám. A pokiaľ chcem vidieť, ako žije maďarská menšina na Slovensku, viem, že som zaklopal na správne dvere. Pravdepodobne som jediný človek, ktorý v Dunajskej Strede zablúdil. Počas jednej večernej prechádzky som nenašiel cestu späť na hotel, tak som požiadal o pomoc. Bolo veľmi príjemné, že som sa opýtal dvoch-tri ľudí a každý z nich mi odpovedal perfektnou maďarčinou. Takže je to miesto, na ktoré je človek vždy zvedavý. Raz som bol na zápase maďarskej reprezentácie, keď okolo mňa prešiel vysoký, športovo vyzerajúci mladý muž, ktorý ma pozval do Dunajskej Stredy. Nevedel som, o koho ide, až neskôr mi prezradili, že to bol Oszkár Világi. Predstavil sa mi a pozval ma tak láskavo, že som odpovedal: pri najbližšej príležitosti prídem. Ďalším silným dôvodom mojej návštevy je pieseň Nélküled, ktorá znie pred zápasmi DAC-u a ktorá nás s manželkou vždy dojíma. Táto tradícia otriasa dušou človeka a našou otriasa dodnes. Je to fantastická vec, veľmi závidím ľuďom, ktorí dokážu niečo také vytvoriť a dostať do duší ľudí. Táto pieseň uvoľňuje emócie, ktoré zasiahnu dušu každého, či už je bohatý, chudobný, šťastný alebo má problémy. Môžem len zablahoželať autorom. Samozrejme, musím priznať, že sa zaujímam aj o tunajší futbal. Keď som tu bol prvýkrát, videl som, aký úžasný projekt tu pán Világi zrealizoval. Rád som sem posielal iných, aby aj oni videli, čo sa tu vybudovalo. A áno, pokiaľ by som vedel skvelým odborníkom v DAC nejako pomôcť, veľmi rád tak urobím. Verím však, že to nikto nepochopí zle.“

Život menšiny je každodenný boj o prežitie či uplatnenie sa. Čím by ste povzbudili miestnu komunitu?
„Tímové športy spájajú ľudí. Možno v jednom momente kričíme a nadávame, ale v ďalšom sa už objímame. Ako pri každom mužstve, aj tu treba pochopiť, že futbal prináša vrcholy aj pády. Vidím, že DAC je momentálne na veľmi dobrej ceste, jeho domáce zápasy by mali spájať komunitu. Bol som smutný, keď som sa dopočul, že predtým bežná návštevnosť 8 až 10-tisíc divákov klesla na 4,5 až 5-tisíc. Dôležité je toto spojenie, pocit spolupatričnosti. Bez ohľadu na výsledky, mali by sme stáť za mužstvom, pretože kým držíme spolu, sme silní. Keď nás začne byť menej, keď sa začneme trieštiť, bude to oveľa ťažšie. Tunajšia infraštruktúra a mužstvo sú „výtvormi“, ktoré by mali ešte viac prijať za svoje všetci tu žijúci ľudia - nielen Maďari, ale aj Slováci a ostatné menšiny, pretože spolupatričnosť je veľmi dôležitá. Ak sa mužstvu darí, platí to aj o miestnej komunite, a naopak. Verím, že tú silu súdržnosti, ktorú futbal ponúka, by sme si mali strážiť, pretože je krásna, ušľachtilá, dobrá a dáva človeku cieľ a silu. Som presvedčený, že na ďalší domáci zápas príde viac ľudí.“