História klubu
Začiatky organizovaného športového života v Dunajskej Strede sa podľa tradície viažu k roku 1904, kedy mestské zastupiteľstvo vyčlenilo územie v lokalite dnešného sídliska Sever I. na športové účely.
Futbalový spolok vznikol až o štyri roky neskôr, v roku 1908 a jej predsedom sa stal sudca Vermes Ferenc. V rokovacej sále dunajskostredského obecného domu sa 22. mája uskutočnila ustanovujúca schôdza, na ktorej bol odsúhlasený aj prvý názov klubu - Dunaszerdahelyi Sport Egyesület (DSE - Dunajskostredský športový spolok)
Vedenie DSE:
Predseda: Vermes Ferenc
Podpredsedovia: Dr. Nagy Árpád a Szüts Aladár
Tajomník: Reichel Lajos
Zapisovateľ: Petrovics István
Pokladník: Goldschmied József
Doktor: Dr. Miklós Jakab
Právnik: Pethő Pál
DSE o niekoľko mesiacov požiadal vedenie mesta o pridelenie pozemku, vyčleneného mestským zastupiteľstvom v roku 1904 na športové účely. Žiadosť bola zamietnutá. Rozbeh klubu bol v začiatkoch ťažkopádnejší, pričom v rokoch 1909 až 1914 boli okrem futbalu zaznamenané aj aktivity v oblasti šachu a tenisu. Prvá svetová vojna a Trianonská zmluva však športový život v meste a klube utlmila. V roku 1919 DSE svoju činnosť oživil, ale iba v rámci priateľských zápasov.
1919. Futbalisti Dunajskej Stredy (v dresoch s jednou čiarou) a Komárna po vzájomnom stretnutí, ktoré skončilo zmierlivo 2:2.
V roku 1920 sa klub premenoval na DAC - Dunajskostredský Atletický Club a naďalej sa zúčastňoval iba priateľských stretnutí. Do súťaže sa po prvýkrát prihlásil v sezóne 1927/28. Prvý titul nenechal na seba dlho čakať, veď už v roku 1930 získal DAC prvým miestom právo hrať súťaž I. triedy, organizovanú Maďarským futbalovým zväzom. V nej v rámci sezóny 1930/31 skončil klub na poslednom mieste a kvôli reorganizácii súťaže ďalší ligový ročník odohral v B skupine Západnej krajskej súťaže. Po získaní titulu v tejto kategórii sa klub prepracoval do I. triedy Južnej krajskej súťaže.
V sezóne 1933/34 klub opäť zmenil názov na Dunajskostredský telovýchovný klub (DTK).
Sezóna 1938 sa nedohrala kvôli Viedenskej arbitráži a futbalové kluby z oblasti Žitného ostrova a Matúšovej zeme boli dočasne preradené do novozaloženej súťaže, potom v roku 1939 do oblastnej súťaže Kisalföld a v roku 1942 (už ako DLE - Dunaszerdahelyi Labdarúgó Egyesület, t.j. Dunajskostredský futbalový oddiel) do krajskej majstrovskej súťaže oblasti Győr. V sezóne 1943/44 túto súťaž rozdelili na dve časti, pričom DLE účinkoval v skupine A. V jesennej časti skončil klub na prvom mieste, avšak kvôli vojnovým udalostiam sa súťaž nikdy nedohrala.
Po roku 1946 sa názov klubu menil prakticky každý rok (Spartakus, ŠK, Dunostrov, DŠO Sokol, Slavoj). Situáciu komplikoval aj fakt, že väčšie závody v meste si vytvorili svoje vlastné kluby a tak popri Slavoji hrali súťažne aj Stavokombinát a Dinamo.
7. júna 1954: Pri príležitosti slávnostného otvorenia nového štadióna privítalo naše mužstvo výber Budapešti, Hostia zvíťazili 8:1.
Od roku 1953 klub hrával svoje domáce zápasy krajskej súťaže na novom štadióne. Historická športová udalosť sa odohrala 7. júna 1954, kedy na mestskom štadióne nastúpil domáci tím proti výberu Budapešti. Pred osemtisíc divákmi sa zrodilo víťazstvo hostí 8:1, pričom za domácich skóroval Rajtík a za hostí Tichy, Szusza, Szovják (2), Babolcsey a Szolnok.
V roku 1962 Slavoj pod vedením trénera Ervina Kovácsa dosiahol historický úspech, keď prvýkrát v histórii dunajskostredského futbalu postúpil do tretej najvyššej celoštátnej súťaže, oficiálne pomenovanej ako Majstrovstvá kraja. Od roku 1965 klub fungoval opäť pod novým názvom - Jednota Dunajská Streda. V sezóne 1967/68 sme zaknihovali ďalší historický míľnik - mužstvo trénera Jána Grešša postúpilo do divízie, čo bola v hierarchii súťaží tiež tretia najvyššia súťaž v Československu.
V ďalšom období sa pravidelne menili podmienky jednotlivých súťaží, zároveň sa formoval aj futbal v našom meste. V 70-tych rokoch začal proces, ktorého prvým úspechom bolo víťazstvo v majstrovstvách kraja v sezóne 1976/77. Pod trénerskou taktovkou Vojtecha Gödölleho sa klub vrátil do divízie a to ešte zďaleka nebol koniec. V roku 1980 sa silnejúci DAC vedený trénerským duom Vladimír Hrivnák - Juraj Szikora prebojoval do Slovenskej národnej ligy a v roku 1985 pod trénerom Karolom Peczem do československej federálnej ligy. Ďalší úspech prišiel v roku 1987, kedy sme po zdolaní Nitry získali Slovenský pohár a víťazstvom nad Spartou Praha v kopřivnickom finále aj Československý pohár. Týmto sme sa prvýkrát prebojovali na medzinárodnú scénu, kde v rokoch 1987 až 1993 DAC odohral 4 zápasy v PVP (Pohár víťazov pohárov) a 6 zápasov v rámci Pohára UEFA, medzi nimi aj pamätný dvojzápas s Bayernom Mníchov. Okrem toho bol DAC pravidelným účastníkom Intertoto cup, v roku 1991 dokonca vyhral svoju skupinu. V rokoch 1993 a 1995 sme sa opäť dostali až do finále Slovenského pohára. Celkovo sme v rokoch 1985 - 1998 strávili 13 sezón v najvyššej súťaži, do roku 1993 v československej a následne v samostatnej slovenskej lige.
1987. Najväčší úspech v klubových dejinách, DAC vyhral slovenský aj československý pohár.
V roku 1999 sme opäť vyhrali II. ligu, tentoraz pod vedením trénera Vladimíra Rusnáka. O rok neskôr sa však nanovo reorganizovali súťaže a DAC vypadol, pričom v nižšej súťaži zotrval až do roku 2007. V sezóne 2007/08 dokonca hral v tretej najvyššej súťaži.
V máji 2008 prevzal klub nový majiteľ a po fúzii so seneckým FC sa DAC vrátil do najvyššej súťaže Corgoň ligy, pričom B-mužstvo, opierajúc sa o víťazný tím III. ligy, štartoval v druhej lige. V klubovej histórii to bolo po prvýkrát čo sme mali zastúpenie v dvoch najvyšších súťažiach. Po štyroch sezónach v roku 2012 mužstvo vypadlo z Corgoň ligy, avšak na konci ďalšej sezóny znova oslavovalo víťazstvo v II. lige. Počas zimnej prestávky sezóny 2013/14 došlo k zmene majiteľa klubu - 80-percentný podiel v klube získal Oszkár Világi.
Zmeny názvu:
1908 DSE
1920 DAC
1933 DTC
1942 DLE
1948 Sokol
1953 Slavoj
1965 Jednota
1974 DAC
1993 FC DAC
1994 Marat - DAC
1994 1.FC DAC - Gemer
1996 1.FC DAC
2000 FK DAC 1904
2014 FC DAC 1904
Klubové logá:
