Začnime individuálnymi tréningovými plánmi v čase dovoleniek. Čo zahŕňali a ako ste kontrolovali ich plnenie?
„Individuálne plány boli zamerané hlavne na vytrvalostné a silové schopnosti chalanov a na ich rozvoj. Tréningy sme rozdelili na dva bloky. Vytrvalostné mali väčší objem, druhý blok bol viac intenzívny. Silový tréning bol rozdelený na vrch a spodok tela. Záťaž sme stanovili podľa individuálnych schopností hráča. Kontrolný mechanizmus sme vymysleli tak, že futbalisti boli rozdelení do skupín po štyroch-piatich. Na základe jazykového kľúča mal každý tréner svoju skupinu hráčov, ktorí mu po ukončení cvičenia cez aplikáciu posielali záznam z tréningu. K tomu museli doložiť aj krátke video, čo bolo občas aj úsmevné, keďže niektorí cvičili doma.“

Úvod zimnej prípravy bol v znamení vstupných testov. Čo vám ukázali, boli hráči na požadovanej úrovni?
„Futbal je dosť multifaktoriálny šport, testovali sme preto všetky kondičné schopnosti, čiže viac ako tridsať parametrov, týkajúce sa ohybnosti, výbušnosti, sily a vytrvalosti. Čo sa týka hodnôt, hráči prišli slušne pripravení. Súvisí to aj s našou filozofiou, že sa im snažíme proces vysvetliť aj teoreticky. Musia chápať, že je to hlavne o nich, preto je potrebná sebadisciplína. Tú definujeme tak, že pracujeme aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Musia mať vnútornú motiváciu makať na sebe. Tento mechanizmus a vnútorná motivácia sa ukázali na ich výsledkoch, chalani chápu, že fyzická pripravenosť nie je len otázkou mesiaca v prípravnom období, ale je to dlhodobý proces počas celého roka. Výstupné testy na konci jesene boli v menšom rozsahu, pretože hráčov sledujeme dlhodobo. Minimálne dvakrát do roka robíme testy s veľkým objemom, takže máme základné hodnoty. Vnútorne máme stanovené, kam sa v jednotlivých parametroch chceme dostať. Snažíme sa hráčov tlačiť, aby sa tým hodnotám priblížili, prípadne ich aj prekonali.“

Dá sa na základe týchto testov povedať, ktorý hráč je najlepšie fyzicky pripravený?
„Určite sa dá povedať, že niekto je pripravený lepšie ako ostatní, no nie je to jednoznačné. Tých tridsať testov vieme spriemerovať a na základe toho porovnať fyzickú pripravenosť futbalistov. Individualizácia však vychádza z toho, že hráča sa snažíme porovnávať s jeho vlastnými výsledkami. To znamená, že keď mal hráč nejaké parametre, najbližšie chceme vidieť lepšie čísla.“

V akej miere beriete do úvahy špecifickosť jednotlivých postov?
„V hlave mám individualizáciu rozdelenú do piatich základných stupňov. Prvý tvoria nároky športovej špecializácie, čo zahŕňa samotné nároky futbalu a aj špecifikáciu hráčskej pozície. Druhý stupeň môžeme nazvať zdravotnou individualizáciou, kde skúmame asymetrie, telesné a krvné parametre hráča, percento telesného tuku a podobné veci. Kondičné individuálne parametre sú o kondičných schopnostiach, rýchlosti, sile, vytrvalosti, ohybnosti. Ak zistíme nejaké deficity, individualizácia sa rozširuje na danú schopnosť. Napríklad ak má hráč deficit vo vytrvalostných schopnostiach, pátrame hlbšie a zisťujeme, či má deficit v aeróbnych alebo anaeróbnych schopnostiach, v srdcovo-cievnom systéme, v dýchacom systéme, v zásobách glykogénu vo svaloch, prípadne v technike behu. Toto všetko tvorí obraz o vytrvalosti a na konci vložíme tieto informácie do profilu hráča, na rovnakej úrovni s technikou, taktikou, psychológiou a kondíciou. Potom sa rozhodneme, či daný futbalista potrebuje rozvíjať túto zložku športovej prípravy primárne, alebo má inú zložku, ktorej sa treba venovať viac. Toto je kľúč k individualizácii.“

Ktoré dni alebo týždne v roku sú najnáročnejšie z hľadiska fyzického zaťaženia?
„V prípravnom období sa tréneri snažia čo najviac zvýšiť fyzickú kapacitu hráčov vďaka tomu, že nemusia brať ohľad na súťažné zápasy. Zároveň však treba dodať, že príprava nie je žiadne zázračné obdobie, počas ktorého by ľudské telo malo schopnosť tolerovať o sto percent viac fyzického zaťaženia ako bežne. Základná logika je taká, že ľudské telo má nejakú kapacitu sa adaptovať na určitý objem zaťažovania. Nemyslím si, že keď v januári budeme dva týždne behať, tak z toho bude mať hráč ešte aj v máji dobré vytrvalostné schopnosti. Rozvoj kondičných schopností je dlhodobý proces. Súhlasím však, že pokiaľ cez víkend nehráme súťažný zápas, práve aktuálne obdobie patrí medzi najnamáhavejšie.“

Takže už neplatí, čo sa kedysi hovorilo, že hráči žijú celý rok zo zimnej prípravy?
„Neplatilo to vtedy a neplatí to ani teraz.“

V čom sa líši prípravné a súťažné obdobie z pohľadu práce kondičného trénera?
„Najmä v tom, že v súťažnom období druhú polovicu týždňa už nevenujeme rozvoju kondičných alebo fyzických schopností, skôr hľadáme metódy, ktoré pripravia hráčov na zápas. Overujeme si, ktorý hráč je ako unavený, zisťujeme odozvu organizmu na predošlé zaťaženie a na základe toho sa snažíme zladiť tréningy. Posledný deň pred zápasom je skôr aktivačný, aby hráči boli čo najviac čerství. Z pohľadu mojej práce je rozdiel v tom, že hneď po zápase si už chystám ďalšie zaťaženie hlavne pre tých, ktorí nenastúpili, aby mali aspoň približnú záťaž hneď deň po zápase. Tým, že nie sme maratónci či kulturisti, ale futbalisti, aj naša filozofia prípravného obdobia je taká, že chceme čo najskôr trénovať špecificky. Nemíňame čas na nekonečné behy, ktorých prínos do futbalu je veľmi malý. Chceme čo najskôr využívať špecifické prostriedky a najmä futbalovým tréningom rozvíjať silové vytrvalostné schopnosti. Podľa monitoringu potom vieme určiť, ktorí hráči nedosiahli požadované hodnoty a tie musia dobehnúť bez lopty.“

V akej miere má kondičný tréner vplyv na skladbu tréningu? V akom predstihu sa tvorí plán, z čoho sa bude daný tréning skladať?
„Je to spoločné dielo realizačného tímu, každý vkladá svoje technicko-taktické predstavy podľa toho, čo chceme danými cvičeniami dosiahnuť. Ja to vzápätí doplním z pohľadu fyzického na základe toho, ako sú cvičenia náročné lokomočne, metabolicky, či mechanicky a pridám chýbajúce prísady, pretože špecifickým futbalovým cvičením sa ťažko dosahujú kondičné predpoklady. Jednoducho povedané, keď sa hrá s loptou, niektoré ukazovatele sa rozvíjajú v potrebnej miere a pokiaľ sa tak nedeje, potom prídu na rad behy.“

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu a podnety na napredovanie? Máš svoje vzory spomedzi kolegov?
„Vstup technológií do sveta športu je masívny a aj samotné technológie sa rozvíjajú obrovským tempom, čo nás núti sledovať aj túto oblasť. Futbal a celkovo kolektívne športy sú multifaktoriálne, preto sú tréneri nútení zháňať informácie komplexnejšie. Určite mám vzory, ľudí, ktorí ma inšpirovali svojou prácou, ale v dnešnej dobre je veľa konferencií, možností na vzdelávanie, stáže v spriatelených kluboch. Práve to je jeden z najefektívnejších spôsobov ako sa inšpirovať a vzdelávať. Nechcem menovať každého, kto ma inšpiroval, aby som na niekoho nezabudol, no medzi moje vzory patria Chris Barnes, Jens Bangsbo, Fergus Connolly, Nick Winkelman, Niko Romm, James Wild a Damian Harper. Zo slovenských kolegov by som spomenul Martina Kojnoka a Romana Švantnera.“

Venujme sa aj súťažnému obdobiu. Hráči počas tréningov aj zápasov nosia testery, z ktorých ťaháte dáta. Čo všetko po majstrovskom zápase vyhodnocujete a čo robíte so získanými údajmi?
„V súťažnom období máme základné kategórie dát, ktoré sledujeme. Niektoré sú objektívne, ako srdcová frekvencia, variabilita srdcovej frekvencie, či nejaké silové parametre. Ďalšia kategória obsahuje tiež objektívne dáta, ktoré meriame priamo na ihrisku, ako GPS dáta a ich odvodené dáta. Tretia kategória hovorí o subjektívnom vnímaní zaťaženia hráča. Je to wellness profil, kde hráči pred a po zaťažením hodnotia, ako sa cítia, aká bola záťaž pre nich náročná, ako sa na druhý deň cítia z pohľadu svalovej aj celkovej únavy organizmu. Tieto tri základné oblasti počas sezóny monitorujeme a vyhodnocujeme. Čo sa týka výstupu z GPS, tam sa dá sledovať obrovské spektrum dát, cez 250 za jednu tréningovú jednotku alebo zápas. Ponúka nám možnosť nielen lepšie spoznať zaťaženie, ale je to hlavne základ pre manažovanie zaťaženia. Každý zápas je pre nás referenčným bodom, kde hráči podávajú svoje maximum a na základe toho tvoríme záťaž v týždni. Aj počas tréningov chceme dosiahnuť zápasovú záťaž, dokonca sa snažíme v rozumnej miere zápasové zaťaženie prekročiť. Každý týždeň progresívne zvyšujeme záťaž, aby hráči boli rozvíjaní a nie preťažení. Preťaženie je jedným z troch najčastejších príčin zranenia. Práve preto je manažment zaťaženia veľmi dôležitý.“

Dá sa na základe zhromaždených dát povedať, ktorý jesenný zápas bol fyzicky najnáročnejší a najvýkonnejší z pohľadu mužstva?
„Dáta treba vždy vnímať v kontexte súpera. Spôsob boja a taktika výrazne ovplyvňujú fyzické dáta. Hráč nebude behať sám od seba hore-dole, aj keby chcel, je to viac o taktike. Napríklad v prvom zápase sezóny v Michalovciach hral súper v hlbokom bloku, naši hráči nemali moc priestoru na nábehy. Podľa bežeckých dát sme trojicu najnáročnejších stretnutí absolvovali proti Podbrezovej, Žiline a Trenčínu. Títo súperi hrajú otvorený futbal a fyzicky sú slušne pripravení.“

Kto z našich nabehal na jeseň najviac kilometrov? Môžeš nám prezradiť nejaké zaujímavosti z meraní?
„Z môjho pohľadu je každý hráč zaujímavý, každý má svoju jedinečnosť, silnú stránku, čo v zápase vie preniesť na ihrisko. Najväčší vytrvalci v našom mužstve sú Milan Dimun a Aleš Čermák, ktorí bežne počas zápasu odbehajú okolo dvanásť, neraz aj trinásť kilometrov. Toto je objemová zložka. Ďalšou kategóriou sú šprintéri, ale zaujímaví sú aj hráči, ktorí dokážu rýchlo meniť smer, akcelerovať, decelerovať a sú veľmi pohybliví. Často majú aj cez dvesto zmien smeru za zápas, čo na nich kladie obrovské silové nároky. V tomto smere vynikajú Miro Káčer a Milán Vitális. V dnešnom futbale sú cenení aj šprintéri, u nás tvoria trojicu najrýchlejších poľský vlak Konrad Gruszkowski, extrémne dynamický hráč, ktorý bez problémov dokáže vygenerovať rýchlosť nad tridsaťpäť kilometrov za hodinu. Druhý je Matej Trusa, tridsaťštyri kilometrov za hodinu je jeho ľahká rýchlosť. Ako tretieho by som spomenul Fernanda Goureho, ktorý pri relatívne veľkej telesnej hmotnosti dokáže vyvíjať rýchlosť tridsaťštyri kilometrov za hodinu, prípadne aj viac.“