Rudolf Pavlík bol futbalista par excellence. Stredopoliar s vynikajúcou kopacou technikou, ktorý rozbiehal väčšinu akcií nášho mužstva, tvoril hru a popritom strieľal góly. K tomu pohodový chlap. Proste typ hráča, akých majú tréneri aj fanúšikovia najradšej.

Rodák z Cerovej (nar. 4. novembra 1962) prišiel na Žitný ostrov v lete 1986. To už mal na konte účasť na ME do 19 rokov v roku 1981 a tiež tri prvoligové sezóny v drese Zbrojovky Brno. Počas najbližších šiestich rokov bol oporou DAC-u, v sezóne 1986/87 najlepším strelcom mužstva (11 gólov). Po troch sezónach v Česku sa ešte raz vrátil do Dunajskej Stredy (ročník 1995/96). Celkovo odohral v našich farbách 200 prvoligových zápasov, vďaka čomu je druhý za rekordérom Jánom Kapkom (204). V počte nastrieľaných gólov mu patrí tretia priečka.

V spomínanom prvom roku pôsobenia v DAC sa mu strelecky mimoriadne darilo. „Sezóna 1986/87 bola pre mňa taká úspešná, že aj keby som kopol na vlastnú bránku, aj to by skončilo v tej súperovej. Keď sa darí, tak sa darí a práve to bola moja najlepšia sezóna z pohľadu strieľania gólov. Boli to pohotové a nádherné góly, častokrát som triafal do šibenice a keď som chcel centrovať, tak som dosiahol gól mesiaca,“ spomína si odchovanec senického futbalu.

Práve k tomu obdobiu sa viaže aj jeho najpamätnejší zásah za DAC. Písal sa 1. november 1986 a dunajskostredský štadión praskal vo švíkoch. Ľudia doslova viseli aj z okolitých striech a stromov. Oficiálna návšteva 10 576 divákov bola až do februára 2019 najvyššou na domácom ligovom zápase DAC-u. V tom čase išlo o dve najlepšie slovenské mužstvá a ich rivalita siahala do čias, kedy proti sebe bojovali v 2. lige o postup. DAC sa medzi elitu prebojoval v sezóne 1985/86, Nitra o rok nato. „Je ťažké vybrať najkrajší gól, pretože každý má rovnakú hodnotu. Vybral by som však jeden, na ktorý si pamätám veľmi dobre. Padol na začiatku zápasu proti Nitre, kedy som navyše nedal penaltu. Ale bol víťazný. Proti Nitre to boli vždy vyhecované a prestížne súboje, čo pretrváva dodnes. V tom čase mala Nitra veľmi kvalitný tím, poskladaný z tamojších futbalistov. Súboje s nimi, ale aj s Trnavou, boli vždy derby a mali svoj náboj.“

Rudolf Pavlík je tretím najlepšímstrelcom prvoligovej histórie DAC-u za duom útočníkov Diňa, Radványi. „Klub vytvoril veľmi dobré podmienky na to, aby sa našiel niekto z mládeže, kto by ma na treťom mieste predstihol. Chce to len trpezlivosť. Je ale pravda, že teraz je futbal iný a keď sa niekto rozstrieľa, okamžite je o neho záujem. Za našich čias nebolo také jednoduché odísť do zahraničia ako je tomu teraz.“

Bývalý reprezentant si už roky zarába na chlebík v Rakúsku. „Chvalabohu, som zdravý a pracujem, rozvážam opatrovateľky. Pravda, teraz som prakticky už päť týždňov doma. Nemôžem ísť do Rakúska, lebo by som musel nastúpiť do karantény. Pomaly sa to však rozbieha a keď bude možnosť, tak začnem pracovať. Zatiaľ sa aspoň môžem venovať sám sebe. Denne športujem, s kamarátmi som absolvoval dvakrát 27 kilometrov za päť hodín na trase Šamorín-Bratislava. Čítam veľa kníh. Nie som človekom, ktorý posedí na mieste, ale teraz si užívam kľud. Mám dosť náročnú prácu, veľa šoférujem, niekedy aj 3000 kilometrov týždenne, takže menší oddych mi padol vhod.“

Pavlíka často vídať aj na tribúnach. „Veľmi rád chodím na futbal a hlavne som zvedavý na mládež DAC-u. Niekoľkým z nich pomáham individuálnym tréningom. Fandím im, lebo sú šikovní a majú veľký potenciál. Potrebujú podporu vo výchove a odvahu.“

Fanúšikovia DAC-u mohli dlhoročnú oporu tímu vidieť naposledy pred úvodným jarným duelom so Senicou, kedy mal na starosti slávnostný výkop. „Bol to pre mňa zvláštny pocit, pretože v Senici som začínal s futbalom a v Dunajskej Strede som prežil najkrajšie roky kariéry. Bolo to takým paradoxom pre mňa a ďakujem klubu za túto možnosť. Takisto ďakujem fanúšikom za potlesk, som rád, že si ma ešte pamätajú. DAC-u držím palce!“

Najlepší strelci DAC-u v najvyššej súťaži:

1 Pavol Diňa 49 gólov
2. Mikuláš Radványi 40
3. Rudolf Pavlík 37
4. Erik Pačinda 32
5. Kristopher Vida 29
6.-7. Július Simon a Tibor Mičinec po 28
8. Peter Fieber 23
9. Ákos Szarka 21
10.-11. Milan Rimanovský a Zsolt Kalmár po 19