Do Dunajskej Stredy si prišiel pred mesiacom a pol. Ako hodnotíš toto obdobie?

Posledné týždne boli pre mňa veľmi intenzívne, z deviatich zápasov som zasiahol až do ôsmych. Po prestupe do Dunajskej Stredy som nečakal, že za tak krátky čas odohrám toľko zápasov. Dva týždne som pracoval s Marcom Rossim, potom nastala zmena. Mužstvo postupne nachádza spoločnú reč aj s novým realizačným tímom. Mám len pozitívne pocity, spokojný som.

Aký máš názor na Petra Hyballu?

Po odbornej stránke je maximálne pripravený, podobne ako každý člen jeho štábu. Pravidelne pozeráme videá, rozoberáme zápasy a tréneri sa zaoberajú aj jednotlivo so všetkými hráčmi. Výsledky hovoria sami za seba. Teším sa, že som od trénera dostal vysokú zápasovú minutáž. S hráčmi má Hyballa veľmi korektný vzťah. Nedalo by sa to nazvať kamarátstvom, ale je to absolútne normálny vzťah tréner-hráč.

Ako sa cítiš na ihrisku v pozícii, kde teraz hrávaš?

Vždy treba prijať to, kam ťa tréner postaví. Mojou hlavnou úlohou v strede podľa je podporovať ofenzívnych spoluhráčov. Vo Vasase sme hrali v úplne inom hernom systéme. Pri novom systéme sú veľmi nápomocné videonahrávky a taktické tréningy. Na predošlom pôsobisku som tri-štyri roky hrával viac zozadu, teraz sa nanovo opäť musím vcítiť do ofenzívnejšej role. Myslím si, že v krátkom čase sa to ukáže v gólových prihrávkach aj góloch. Predtým som strelil za sezónu len jeden-dva góly, no vždy to boli exportné zásahy. Teraz by som sa uspokojil aj so štyrmi-piatimi menšími gólmi. Rád by som skóroval už čo najskôr.

Všeobecný názor je, že maďarská liga je technickejšia, kým slovenská je viac založená na agresivite. Vidíš to rovnako?

Pred štyrmi-piatimi rokmi som nepredpokladal, že raz budem hrať na Slovensku a vôbec som si nemyslel, že je tu iné tempo ako u nás. V maďarskej lige je viac technických hráčov, kým tuto každý štípe, hryzie. Na Slovensku všetci bojujú a hrajú s plným nasadením, kým o maďarskej lige sa to nedá vždy tvrdiť. Nachádzajú sa tu hráči, ktorí sú cieľavedomejší. Na Slovensku sú hráči bojovnejší, majú väčší záujem napredovať. Vo futbale dominuje ten, kto viac túži po víťazstve. Je to aj môj cieľ, v tomto smere sa chcem naďalej zlepšovať.

Počítal si so ziskom desiatich bodov zo štyroch ligových kôl?

Najprv som nepoznal našich protivníkov, nevedel som, čo môžem očakávať. Samozrejme, pýtal som sa spoluhráčov a z toho som usúdil, že v prvých štyroch kolách môžeme nahrať 9 až 10 bodov. Veril som, že aj pri dvojitej záťaži budeme schopní zbierať body aj v lige, a podarilo sa to. Dúfam, že aj v najbližších kolách budeme pokračovať v podobnom trende.

Čo očakávaš od víkendového kola? Trenčín sa nejaví ako jednoduchý súper.

So záujmom sledujem účinkovanie slovenských mužstiev v Európe, no myslím si, že sa nemusíme zaoberať súperovým vystúpením v Európskej lige. Trenčania hrali v Holandsku, no nemyslím si, že proti nám urobia veľké zmeny v základnej zostave. Nebudú svieži, no musíme brať do úvahy, že minulý týždeň strelili Feyenoordu štyri góly, čo je obrovský úspech. Určite sú v dobrej forme. Budem spokojný ak ich v nedeľu porazíme.”

Už si sa zabýval v Dunajskej Strede? Ako plynú tvoje dni počas týždňa?

Po podpísaní zmluvy som prvé dva týždne býval v Bonbone. Momentálne už mám byt v Győri. Ešte pol roka bude sám, keďže moja priateľka študuje v Budapešti. So Zsoltim Kalmárom chodíme každý deň spolu na tréningy, jeden deň ide on so svojim autom, na ďalší ja. Keď prídeme domov po tréningu, už moc nechodíme nikam, skôr sa snažíme plniť si svoje povinnosti. Čo však bolo pre mňa veľmi zaujímavé už od príchodu, bola skutočnosť, že ako zahraničný hráč som sa cítil ako doma. Takmer všetci v meste hovoria po maďarsky, jedálny lístok je v maďarčine, aj na ulici sa ku mne prihovárajú v mojej rodnej reči. Na začiatku som bol prekvapený, no už som si na to privykol.

Už sa na teba lepia aj nejaké tunajšie výrazy?

„Naučil som sa niektoré frázy, ktoré v Budapešti používame rozdielne, a určite bude takých výrazov aj viac. Chcel by som sa naučiť čo najviac aj po slovensky, na uľahčenie komunikácie na ihrisku. Napríklad „Pome!” mi už idem celkom dobre.

Viackrát si už zažil atmosféru MOL Arény. Počítal si s niečím takým?

Atmosféra okolo klubu je fantastická. Takáto podpora fanúšikov je na Slovensku jedinečná a ani v Maďarsku som nič podobné nezažil. Veľmi sa teším, že fanúšikovia DAC-u sú pozitívni. Doteraz sme prehrali jediný domáci proti Minsku, no aj po tomto stretnutí nás vytlieskali, pretože videli, že sme nechali všetky sily na trávniku. Veľa fanúšikov s nami chodí aj na zápasy u súpera, čo nám dodáva sily. Môj otec a krstný otec boli na každom domácom dueli v MOL Aréne, aj im sa veľmi páčilo, čo tu zažili.

Tvoj menovec, Vida Kristopher, je už dva roky členom mužstva. Nie je problém s identitou kvôli rovnakému priezvisku?

Robíme si z toho srandu. Štáb Marca Rossiho nás obidvoch oslovovali Vida. V jednom momente sme sa teda vždy otočili obaja, keď sme počuli oslovenie. Nevedeli sme, na koho rozprávajú. Noví tréneri nás oslovujú krstným menom, čo je pre mňa dosť nezvyčajné, keďže v predošlých klubov mi nikdy nehovorili Máté. Vždy som bol Vida alebo Vidus. Na to si však ľahko privyknem.

Keď už spomínaš Rossiho meno, myslíš si, že máš šancu dostať pozvánku do maďarskej reprezentácie?

V reprezentácii som pôsobil za trénera Bernda Storcka. S mužstvom som bol jeden rok a šancu som dostal v troch zápasoch. Aktuálne si však chcem upevniť pozíciu v základnej zostave v mojom novom pôsobisku. Minimálne sa chceme s DAC-om opäť kvalifikovať do Európskej ligy. Až čas potom ukáže, či príde pozvánka alebo nie. V U21 som momentálne kapitán, respektíve zástupca kapitána. Ak ma zavolajú len do mládežníckej reprezentácie, tak sa budem tešiť a ak pôjdem k dospelým, takisto bude rád. Aktuálne neviem, s čím mám počítať, no svojou hrou chcem presvedčiť reprezentačného trénera.