Máté Vida trávi väčšinu terajšej nútenej pauzy v rodnom meste Soltvadkert, zhruba 130 kilometrov južne od Budapešti. Je hrdý na svoje korene a tiež na skutočnosť, že vyrastal v prostredí evanjelického vierovyznania. „Škola a dokonca aj škôlka v našom meste je evanjelická, náboženstvo sme mali týždenne raz či dvakrát. Keď sa dalo, v nedeľu sme zašli do kostola, na čo som veľmi hrdý. Naučilo ma to disciplíne, čo malo výrazný vplyv na rôzne oblasti môjho života,“ priznáva šesťnásobný maďarský reprezentant.

Kresťanský svet práve oslavuje svoj najväčší sviatok, Veľkú noc. Pravda, v porovnaní s predošlými rokmi je to tentoraz výrazne odlišné. „Kedysi sme s kamošmi pochodili celé mesto, ale v poslednom čase sme oblievačku zúžili už len na rodinu. U nás je tradíciou hľadanie vajíčok, my sme prehľadávali dom a záhradu u mojej babky aj u nás doma. Veľká noc je pekný sviatok, najmä pre deti, či už kvôli maľovaniu vajíčok, alebo pre ich hľadanie. Pre známe príčiny je v tomto roku všetko inak, aj my si dávame zvýšený pozor a zostávame doma,“ rozpráva Máté.

24-ročný stredopoliar DAC-u trávi túto nútenú pauzu so svojou priateľkou Csenge Fodor, hádzanárkou Győri Audi ETO KC. Futbal, tréning so spoluhráčmi, streľba na bránku či atmosféra kabíny a zápasov mu však chýbajú. „Zo dňa na deň to znášam horšie, aj keď karanténa má aj svoje pozitíva. Viac času môžeme stráviť s rodinou. Futbal mi však, samozrejme, veľmi chýba. Snažím sa dodržiavať pravidlá a z domu takmer vôbec nevychádzam. Maximálne si zabehám okolo jazera. Posilňovať zvyknem doma v záhrade či v izbe. Dá sa teda povedať, že sa denne udržiavam v kondícii, od spoločných tréningov s mužstvom to však má, bohužiaľ, veľmi ďaleko. Návrat teda nebude vôbec jednoduchý,“ myslí si bývalý hráč budapeštianskeho Vasasu, ktorý pôsobí v Dunajskej Strede druhú sezónu. Za ten čas sa v žlto-modrom predstavil v 66 súťažných stretnutiach a strelil 4 góly.