Rozhovor

Dominik Veselovský: Sme ako veľká rodina

Dominik Veselovský: Sme ako veľká rodina

A-TÍM
|
Rozhovor
| st 12.1.2022, Nagy Krisztián, foto: Lelkes Ernő

„Chcem pravidelne hrávať a pomáhať mužstvu gólmi a asistenciami.“ Najmladší hráč v prvoligových dejinách DAC-u Dominik Veselovský bol jedným z príjemných prekvapení záveru ligovej jesene.

Devätnásťročný Dominik Veselovský (nar. 19. júla 2002) je najmladší hráč, ktorý kedy nastúpil za DAC v najvyššej súťaži. V deň svojho debutu v júli 2019 mal 17 rokov a 2 dni. Bolo to pri víťazstve 2:1 v Zlatých Moravciach a odvtedy na jeho konto pribudlo ďalších 9 štartov vo Fortuna lige. Obojnohý futbalista obliekol náš dres dvakrát aj v Európskej lige, v Slovnaft Cupe si pripísal tri zápasy a jeden gól. S talentovaným stredopoliarom, ktorý Slovensko reprezentoval v kategóriách od U13 až po U19, sme sa zhovárali o jeho doterajšej kariére, presune z MOL Akadémie so áčka, pozícii v mužstve, ambíciách i prebiehajúcej zimnej príprave.

Veslo, zaujal nás fakt, že si sa narodil v Plzni...
„Áno, rodičia tam pracovali a tam sa aj spoznali. Preto som sa narodil V Plzni, potom sme sa však presťahovali späť na Slovensko. Otec je z Martina, mamička z Ukrajiny. Po rusky však neviem skoro nič, akurát niečomu rozumiem.“

Čo nám prezradíš o svojich futbalových začiatkoch?
„Vyrastal som v Dražkovciach pri Martine, kde je rozšírený hlavne hokej, ale otec je bývalý futbalista a ja som sa od detstva hrával s loptou. Futbal ma chytil, nikdy som o prechode k inému športu neuvažoval. Kariéru som začínal v Martine, ako deväťročný som sa presunul do Ružomberka, kde sme v žiackej kategórii získali titul majstra Slovenska v hale. Krátko po šestnástych narodeninách som prestúpil do Dunajskej Stredy, pretože tunajšia akadémia a celé zázemie klubu sú na vysokej úrovni a ponúkajú najlepšie podmienky na rozvoj. Náš terajší vedúci mužstva Gábor Antal pracoval vtedy ako skaut a všimol si ma. Bez väčšieho premýšľania som prikývol na ponuku DAC-u, zobrali ma do U17-tky.“

Netrvalo dlho a tréner áčka Peter Hyballa si ťa zavolal medzi dospelých. Dva dni po sedemnástych narodeninách prišiel debut v najvyššej súťaži. Postupne pribúdali ďalšie minúty vo Fortuna lige a tiež v dvojzápase Európskej ligy proti Atromitosu.
„Bol som hlavne rád, že som mohol trénovať s áčkom, s dobrými hráčmi. Myslím si, že mi to veľmi pomohlo v napredovaní.“

Dodnes si najmladším futbalistom klubovej histórii, ktorý nastúpil na prvoligový zápas.
„Samozrejme, som za to veľmi rád, je to príjemný pocit. Určite ma jeden deň niekto prekoná, ale verím, že to nebude tak skoro (smiech).“

Po sľubnom začiatku si na ďalšie ligové štarty musel čakať dva roky. Čo okrem zranení viedlo k takej dlhej pauze?
„Vždy tu bola veľká konkurencia na poste stredných záložníkov, hrával som preto hlavne za Šamorín a devätnástku. Mal som aj jedno vážnejšie zranenie brucha, s ktorým som laboroval štyri-päť mesiacov. Veľa mi dalo najmä pôsobenie v Šamoríne, kde som mal možnosť pravidelne hrávať druhú ligu, ktorá má svoju kvalitu.“

Ďalšiu, skôr epizódnu príležitosť vo Fortuna lige si dostal od Antala Németha v aktuálnej sezóne. Joao Janeiro ťa ale hneď po svojom príchode postavil trikrát do základnej zostavy. Ako vnímaš z tvojho pohľadu uplynulú polsezónu?
„Veľmi dobre. Už pod trénerom Némethom som nastupoval, ale nový lodivod videl, že na tréningoch pracujem dobre, ukázal som sa, a tak mi dal príležitosť aj v základnej zostave. Vnímal som to ako motiváciu, keďže som musel čakať dva roky na novú šancu, ale aj sám seba som presvedčil, že na to mám a môžem tu hrávať pravidelne.“

Aj vydarené zápasy pod trénerom Joaom Janeirom prispeli k tomu, že si koncom minulého roka predĺžil s DAC-om zmluvu do leta 2024. Čo by si chcel s naším mužstvom dosiahnuť, aké sú tvoje ciele?
„Chcem pravidelne hrávať a pomáhať mužstvu gólmi a asistenciami. Rád by som zažil aj väčšie úspechy, napríklad finále Slovnaft Cupu a určite by som chcel zdvihnúť nad hlavu majstrovský pohár za triumf v lige.“

Napriek tomu, že si už pred dva a pol rokom hrával za áčko, si stále jedným z najmladších hráčov v kádri. Aká je tvoja pozícia v mužstve a aké povinnosti ti z veku vyplývajú?
„Sme tu ako veľká rodina, takže sa v mužstve cítim veľmi dobre. Vzhľadom na môj vek musím nosiť tréningové veci, čo je však v každom tíme povinnosťou najmladších a vôbec mi to nevadí. Zároveň sa snažím od starších spoluhráčov čo to odpozorovať a naučiť.“

A čo sa môžu starší spoluhráči naučiť od teba?
„Napríklad prehľad na ihrisku.“

Čo ešte pokladáš za svoje silné stránky a naopak, na čom by si mal popracovať?
„Myslím si, že medzi moje prednosti patrí streľba, prehľad ma ihrisku a dlhé prihrávky. Moje slabiny sú bránenie a chcel by som byť viac nebezpečný na bránku. Dúfam, že čoskoro príde aj môj prvý ligový gól za DAC. V dorasteneckých kategóriách som bol priemerným strelcom, body som zbieral hlavne za asistencie. Občas som sa však trafil a už by sa patrilo dať gól aj v lige, keďže hrávam na poste ofenzívneho stredopoliara. Verím, že dobrá výkonnosť v klube mi pomôže aj k pozvánke do reprezentácie do 21 rokov.“

Pred pár dňami sme odštartovali zimnú prípravu. V akej nálade prebieha?
„Podľa mňa v dobrej. Aj cez pauzu sme mali individuálne tréningové plány, čo nám dosť pomohlo. Je to v pohode. Pravda, ja osobne nemám zimnú prípravu príliš rád, lebo sú to takmer stále len behy. Musíme to však absolvovať, lebo z toho žijeme počas celého roka.“

Je to tvoja tretia príprava pri áčku. Je náročnejšia, ako tie predošlé?
„Súčasná príprava sa náročnosťou najviac podobá na tú pod trénerom Hyballom. Veľmi podobnú som zažil aj pred rokom v Šamoríne. Kvôli spolupráci klubov to bolo viac-menej rovnaké, veľa sme sa nabehali. Pod trénerom Helderom sme pracovali viac s loptou.“

Čo podľa teba môže byť cieľom mužstva na jar?
„Chceli by sme sa dostať na druhé miesto a vybojovať si účasť v európskych pohároch. Osobne by som chcel aj naďalej pravidelne hrávať a streliť ten vytúžený prvý ligový gól.“

bonus