V prvej polovici 50. rokov bol spoločným úsilím postavený nový domov klubu, už na súčasnom mieste. Slávnostné otvorenie štadióna 7. júna 1954 bolo športovo-historickou udalosťou. Zavítal k nám výber Budapešti s takými vynikajúcimi hráčmi, ako Ferenc Szusza či Lajos Tichy. „Na zápase sa zišlo viac divákov než je počet obyvateľov mesta,“ napísalo maďarské vydanie Československého športu. A v klube sa začalo obdobie vzostupu.
Po Stalinovej smrti sa politická klíma trochu uvoľnila a zmeny nastali aj v domácom futbale. V súlade so svetovým trendom aj Československo prešlo na systém jeseň - jar. Naše mužstvo vtedy fungovalo pod názvom Slavoj a zažilo naozaj úspešnú éru. S pribúdajúcimi víťazstvami na ihrisku sa dunajskostredský futbal dostával čoraz viac do povedomia verejnosti. V roku 1962 náš tím vyhral skupinu A I. A triedy Západoslovenského kraja bez jedinej prehry, čím sa otvorila nová kapitola v histórii futbalu v našom meste: prvýkrát od roku založenia klubu, teda od 1904, postúpilo mužstvo Dunajskej Stredy do celoštátnej tretej ligy. Vzhľadom na vtedajšie hospodárske a politické podmienky to bol veľký úspech, veď hlavné odvetvie regiónu, poľnohospodárstvo, sa iba práve začalo rozvíjať. A mužstvo sa nemohlo spoliehať na miliónové dotácie, iba na vlastné schopnosti.
A v tých rokoch nechýbala hravosť a vôľa spojená s futbalovým talentom. Slavoj ako nováčik skončil v sezóne 1962/63 na výbornom 5. mieste divízie, teda tretej ligy. Mužstvo úspešne účinkovalo aj v Československom pohári, kde sa dostalo až do 7. kola. O sile Slavoja svedčí aj to, že 1. mája 1963 v priateľskom zápase zdolal maďarského majstra Győri Vasas ETO 3:2!
Od 21. februára 1965 bola podpora mužstva zverená Spotrebnému družstvu Jednota, ktorému sa čoraz viac darilo. Názov klubu Slavoj sa zmenil na Jednotu. Tieto kroky boli podnietené aj najnovšími rekonštrukčnými predstavami Československého futbalového zväzu. Samozrejme, aj v tých časoch sa vyskytli ťažkosti. V dôsledku veľkej povodne, ktorá zasiahla Žitný ostrov v roku 1965, išiel futbal do úzadia, pretože všetci športovci si plnili svoju občiansku povinnosť a pomáhali postihnutým, kde sa len dalo. Aj naši futbalisti namiesto tréningov celé týždne zápasili s prírodnou katastrofou a jej následkami. Vzhľadom na tieto vynútené okolnosti sa nemožno čudovať, že sme sezónu 1965/66 začali nepripravení. Aj nasledujúci ročník zanechal za sebou veľa otáznikov, no na jar 1968 sme opäť oslavovali víťazstvo v majstrovstvách kraja.
Úspechy a nezdary 60. rokov minulého storočia sú v živej pamäti aj príslušníkov dnešnej staršej generácie. Juraj Csóka, bývalý brankár a neskôr tajomník nášho klubu, bol členom mužstva, ktoré v roku 1968 získalo titul krajského šampióna. V nasledujúcom videu si prostredníctvom ním vyrozprávaných príbehov zaspomíname na dunajskostredský futbal v 60. rokoch.
Ďalší diel seriálu o 120-ročnej histórii nášho klubu prinesieme už čoskoro...
