Začnime od konca - ako by si zhodnotil sobotňajší prípravný zápas proti Pohroniu?
„Veľmi som si ho užil. Snažil som sa dostávať do šancí, čo sa mi párkrát aj podarilo. Žiaľ, ani jednu sa mi nepodarilo premeniť. Po prvých troch som sa ešte usmieval, no po štvrtej a piatej som sa hneval a doteraz sa hnevám. Zápas som si užil, hral som celkom dobre, no chýbal ten gól.“

Povedal ti niečo tréner Guľa po zápase?
„V podstate to isté: že je so mnou spokojný, ale mal som streliť aspoň dva góly.“

Čo mohlo byť príčinou nepremenených šancí? Bolo to kvôli tvrdým tréningom?
„Je to možné, cítil som totiž, že mi stvrdli nohy. Navyše bolo aj horko.“

Poďme na samotnú prípravu. Kedy si sa dozvedel, že začneš s A-mužstvom a ako sa po prvom týždni cítiš?
„Počas letu z MS U20 v Argentíne mi prišla správa o tom, kedy sa začína príprava. Máme za sebou prvý týždeň, ktorý bol podľa mňa dobrý, absolvovali sme náročné tréningy a absolvovali aj testovanie. Cítim, že sa kondične zlepšujeme, užil som si prvý týždeň. Aj zimnú prípravu som absolvoval s A-mužstvom, vedel som teda, čo ma čaká. Vždy sa hovorí, že zimná príprava je náročnejšia ako letná, ale viem, akým štýlom pracujú tréneri v DAC, takže ani teraz neočakávam nič jednoduché.“

Mal si čas na oddych v období medzi koncom ligovej súťaže a MS do 20 rokov?
„Ani nie. V nedeľu sme odohrali záverečný duel sezóny a už v stredu som cestoval. Po majstrovstvách sveta trvalo tri dni, kým sa moje telo spamätalo z časového posunu. Najprv som nemohol zaspať, no vstávanie bolo dvakrát také náročné. Každý deň by som bol najradšej spal až do poludnia.“

Do akej miery sa cítiš byť pripravený na to, aby si sa presadil v našom áčku?
„Cítim sa byť viac pripravený ako v zime. Mentálne, vekom aj skúsenosťami som ďalej, ten polrok mi v tomto smere veľmi pomohol. Cítim sa dobre aj fyzicky.“

Projekt so Šamorínom je veľmi dôležitý pre rozvoj mladých hráčov. Čo ti dala pravidelná možnosť nastupovať v druhej lige?
„V prvom rade sebavedomie. Čím viac minút som odohral, tým lepšie som sa na ihrisku cítil. Pričuchol som k dospelému futbalu, ktorý je viac o súbojoch ako o kombináciách. A to hovoríme „len“ o druhej slovenskej lige.“

O tom, že sa ti v Šamoríne darilo, svedčí aj pozvánka od trénera slovenskej reprezentácie do 20 rokov na majstrovstvá sveta v Argentíne. Čo ti dal tento turnaj?
„Bol to skvelý zážitok, ešte aj vnúčatám o ňom budem rozprávať. Na vlastné oči sme videli, kde sa nachádzajú iné krajiny a ich reprezentačné tímy, takže aj z tohto pohľadu to bola vynikajúca skúsenosť. Mám čo zlepšovať, čaká ma ešte veľa práce.“

Pre vašu generáciu sa núka veľká príležitosť zúčastniť sa ME U21 v roku 2025, na ktorých má Slovensko ako organizátor istú účasť. Znamená to pre teba extra motiváciu?
„Určite by som si rád zahral na majstrovstvách Európy, kde by som sa mohol ukázať pred celou krajinou. Dúfam, že budem pravidelne nastupovať v drese DAC-u a dostanem sa do kádra pre záverečný turnaj.“

Samozrejme, držíme palce, aby sa ti to podarilo. Pred pár dňami ťa ocenili ako osobnosť roka v Gabčíkove. Čo by si k tomu dodal?
„Veľmi ma teší, že sú na mňa v mojom rodnom meste hrdí. Často ma ľudia zastavujú na ulici. Jedinou nevýhodou je, že kvôli tomu meškám, preto častejšie jazdím autom (smiech). Som však len na začiatku kariéry, no verím, že časom ma budú ľudia spoznávať nielen v Gabčíkove.“