V nedeľu na štadióne v Dunajskej Strede spolu so mnou dvanásťtisíc divákov a pred televíznymi obrazovkami niekoľko stotisíc divákov, mohlo sledovať zápas medzi DAC-om a Slovanom. Bol to verný obraz slovenského prvoligového futbalu. Diváci sledovali tri predstavenia naraz, predstavenie rozhodcu, performance podaný mladým Weissom a súčasne aj snahu ostatných hráčov, napriek týmto dvom predstaveniam, odohrať futbalový zápas. Diváci si prvé dve predstavenia nežiadali, ale museli si ich vytrpieť, dostali to grátis.

Výkon rozhodcu hodnotil aj predseda Komisie rozhodcov Slovenského futbalového zväzu (SFZ) hneď po zápase, čo je absurdné, veď komisia, by mala hodnotiť výkon rozhodcu až vo štvrtok, ale to čo povedal tentokrát bol skutočný bonbón. Jeho reakcia bola, že všetci spravili chyby, vrátane rozhodcov, ktorí sedeli vo VAR-u (Video Asistent Rozhodcu). Tento svoj prejav však nezakončil tým, že nakoľko cíti svoju zodpovednosť, odstupuje z funkcie, ale pohľadom, myšlienkami blúdiaceho intelektuála vyhlásil, že sa rozhodca pomýlil v neprospech oboch tímov. Tým chcel naznačiť, že je to remíza. Tento argument používa vždy, keď rozhodca spraví zásadné chyby voči DAC-u, a neexistuje človek, kto by mu vedel vysvetliť, že sa to takto nepočíta. Každá chyba má na zápas zásadný vplyv a keby chyby nenastali zápas by mal iný priebeh.

Treba dodať, že väčšina prvoligových rozhodcov je profesionálnych, to znamená, že jeho zamestnanie je rozhodca, preto to nie je spolok dobročinných amatérov. Ich výkony hodnotí a ich zamestnávateľské práva vykonáva komisia rozhodcov na čele s predsedom.

Druhým problémom je rasizmus. Neexistuje taký zápas, keď hrá DAC, aby sa nenadávalo na Maďarov. Existuje celý repertoár sloganov, najznámejší: „bi a bi Maďara do hlavy.“ Dnes už znie na všetkých štadiónoch, nakoľko SFZ, ktorý inak hlása boj proti rasizmu a reprezentanti sa na znak toho klaňali pred zápasmi, tieto prejavy nekvalifikuje ako rasizmus, ale ako slovenský folklór. Pričom, by to mohlo skončiť veľmi rýchlo, len by bolo treba rázne zaskočiť, ako to robili iné krajiny, ktoré skoncovali s rasizmom na štadiónoch. Pred rokom klub o tom napísal otvorený list k SFZ, ale výsledok sme si mohli vypočuť v nedeľu.

Na záver ešte maličká poznámka, v Dunajskej Strede ľudia chodia na futbal, lebo ho milujú a vydržia, lebo veria, že to raz skončí. Na ostatných štadiónoch je už divákov menej, nie že by nemilovali futbal, ale už sa vzdali nádeje.

Tento článok bol zverejnený dňa 11.5.2023 v tlačenej verzii denníka Hospodárske noviny, strana 6 a takisto na hnonline.sk.