Po desiatich rokoch sa vrátil do DAC-u a od novej sezóny povedie našu devätnástku. Michal Kuruc bol v sezóne 2008/09 trénerom nášho druholigového béčka a v dvoch zápasoch viedol aj A mužstvo žlto-modrých v najvyššej súťaži. V predošlej sezóne trénoval fortunaligovú Nitru, predtým získal so staršími dorastencami klubu spod Zobora dvakrát majstrovský titul. Pred sobotňajším štartom novej sezóny sme nového kormidelníka DAC U19 požiadali o rozhovor.

Michal, vítajte späť v Dunajskej Strede. S akými cieľmi ste prijali ponuku trénovať našu U19-tku?

Ďakujem za privítanie. Tešil som sa, pretože je to pre mňa nová výzva. Trénoval som tu desať rokov dozadu a veľa vecí sa tu odvtedy zmenilo. Poznám prostredie, poznám ľudí v klube. Teším sa na túto prácu, pretože sú tu nadštandardné podmienky.

S družstvom ste absolvovali letnú prípravu. Na čo môže mať naša devätnástka v novej sezóne?

Pokiaľ je tím pokope, teda sú s nami aj hráči, ktorí trénujú s áčkom (Matúš Malý, Laco Nagy), je cítiť, že má svoju kvalitu a určite by sa malo pohybovať v hornej polovici tabuľky. Potvrdili to aj výkony na domácom turnaji Kukkonia Cup. Boli sme dominantní, nastrieľali sme veľa gólov. Ofenzívnu silu teda máme, popracovať ešte musíme na defenzíve a organizácii hry. Myslím si, že družstvo bude dobré.

S Nitrou ste dvakrát získali titul majstra Slovenska v kategórii U19. Čo všetko musí do seba zapadnúť, aby kolektív vyhral túto súťaž?

V prvom rade, v Nitre sme mali silné ročníky a bola tam zdravá konkurencia, čo je základný kameň úspechu. Mali sme tam viacero vyrovnaných postov, hráčov, ktorí boli aj pracovití, vnímaví. Riešili sme veľa taktických vecí, išli si za svojím a boli sme úspešní. Aj kolektív bol dobrý, takisto hráčska kvalita a sadli sme si aj po ľudskej stránke.

Prioritou práce pri mládeži je pripraviť hráčov pre A-tím. Vidíte potenciál v hráčoch?

Myslím si, že áno. Máme tu niekoľko hráčov, ktorí by mohli dostať časom priestor, aj keď sa ešte potrebujú zbaviť mládežníckych návykov, hrať na menej dotykov, zrýchliť hru, vysporiadať sa s fyzickým futbalom. Uvidíme, ako budú reagovať hráči, ktorí vlani hrali ešte za sedemnástku, pretože ich čaká prechod do súťaže, ktorá je rýchlejšia. Máme tam pár hráčov, ktorí by mohli prejsť minimálne do širšieho kádra.

Hneď na úvod (v sobotu 17.8.2019 o 11.00 h v MOL Akadémii - pozn.) vás čaká zaujímavá konfrontácia s Nitrou, kde ste naposledy pôsobili. Aký zápas očakávate?

Bude to ťažký zápas. Robil som tam aj šéftrénera mládeže, všetci hráči ma poznajú osobne. Aj oni sa budú chcieť ukázať, ja budem chcieť takisto vyhrať a poraziť Nitru. Bude to náročné, pretože majú silné ročníky a kvalitných hráčov.

MICHAL KURUC O LETNEJ PRÍPRAVE

„Prvé dva týždne sme sa zoznamovali. Začali sme domácim turnajom Kukkonia Cup, ktorý nám vyšiel výsledkovo. Začiatok bol pomalší, prehrali sme s Olomoucom 2:0, postupne sme ale porazili Topolu, Osijek a vo finále Csíkszeredu. Na tom turnaji nám vyšlo rozloženie síl, nikto sa nezranil, hráči dobre pristúpili k povinnostiam a boli sme v plnej sile. Ukázalo sa, na čo má mužstvo, keď je pokope. Potom sme v prípravnom zápase prehrali na Honvéde 6:3. Mali sme oklieštený káder, chýbali nám reprezentanti Bari a Gembický, a neboli sme ani v dobrej forme. Zápas celkovo nebol zlý, ale dostali sme šesť gólov, čo je extrémne veľa. Porobili sme veľmi veľa chýb, no v tej fáze sme stále hľadali optimálnu zostavu. Hľadal som alternatívy, ktorého hráča na ktorom poste môžem použiť. Nasledoval turnaj v Holandsku, ktorý výsledkovo tiež nedopadol najlepšie. Prehrali sme v základnej skupine s FC Brugge 0:3, remizovali s dánskym Sönderjyske 1:1 a vyhrali nad domácim tímom Odin 3:0. S akadémiou z Amsterdamu sme po remíze 2:2 prehrali na penalty 9:10. V zápase o umiestnenie sme hrali znova s Odinom, vyhrali sme 5:2. Prehrali sme len raz, ale tým, že sme nepostúpili do semifinále, to považujeme za neúspech. Kvalitou sme mali skončiť do tretieho miesta. Dôležité však bolo, že turnaj bol týždeň pred ligou a ja som v prvom rade nechcel, aby sa zranil niektorí z kľúčových hráčov. Preto sme rozložili záťaž tak, aby všetci odohrali rovnaký čas. Na turnaj mohlo ísť 18 hráčov a my sme mali iba pätnástich.“